Najlepšie chutia čerstvé, nedávno odtrhnuté zo stromu, no ulahodia aj spracované. Kompót však zďaleka nie je jedinou možnosťou, ako toto ovocie využiť. Výborne chutia napríklad sušené hrušky. Na sušenie sa hodia plody takmer všetkých odrôd a výhodou je, že takto spracované si ich budete môcť dopriať kedykoľvek. Najlahodnejšie vraj pritom chutia po usušení plody, ktoré boli pred spracovaním mierne trpké.
Hrušky patria medzi tradičné ovocné druhy, našli by ste ich rásť v mnohých starších, ale aj moderných záhradách, hoci nie až tak veľa ako napríklad jabloní. Pestuje sa množstvo odrôd a priebežne pribúdajú ďalšie. Na výber sú letné, jesenné aj zimné odrody. V minulosti dokonca vypukla pri hruškách doslova šľachtiteľská horúčka, podobná tej tulipánovej. Obrovské množstvo odrôd pribudlo už v 19. storočí. Zaujímavosťou je, že hoci táto ovocná drevina najlepšie prosperuje v nižších, teplejších lokalitách, úrodu poskytuje aj vo vyšších polohách. Tu sa však nedarí všetkým odrodám. Najbohatšiu úrodu poskytujú hrušky na južných alebo juhovýchodných svahoch. Hruškové stromy môžu mať okrem tradičného aj netradičné tvary, napríklad je zaujímavá podoba akejsi zelenej steny (palmeta). Hrušky obrastajúce fasády môžete vidieť v mnohých mestečkách alebo dedinách v alpských krajinách.
Hodnotné zloženie
Z hľadiska obsahu nutričných látok patria hrušky k najhodnotnejšiemu ovociu. Hruškové plody vynikajú lahodnou a sladkou dužinou, ktorá obsahuje veľa vody, stopových a minerálnych látok, z nich najmä draslík, vápnik, fosfor a ďalšie. Zastúpený je tiež vitamín C, vitamíny skupiny B a ďalšie. Málo sa vie, že jeden hruškový plod pokryje takmer 20 percent ideálnej dennej dávky vlákniny pre dospelého človeka. A to je jeden z ďalších dôležitých dôvodov, prečo by toto ovocie malo byť súčasťou bežného stravovania. Hrušky sú pre väčšinu ľudí najmä lahodným osviežením a pochúťkou, no musia sa obrať v správny čas, inak nemusia zachutiť. Hneď ako sa oberú, by sa však mali spotrebovať či spracovať. Týka sa to hlavne letných a jesenných odrôd.
Vedeli ste, že na konzumáciu by sa mali zberať až vtedy, keď nadobudne jadro plodu tmavšiu farbu? Zistíte to tak, že si jeden zo spadnutých plodov rozrežete. Ak sa však rozhodnete plody uskladniť, zberať ich treba skôr, v štádiu, kedy sa plody ľahko uvoľnia zo stromu. Plody zimných odrôd je lepšie nechať na stromoch čo najdlhšie. Keď sa zmení farba šupky zo zelenej na žltú, sú pripravené na zber. V tmavej a chladnej pivnici sa potom naplno rozvinie ich nezameniteľná aróma, dužina zmäkne a nadobudne príjemnú jemnú konzistenciu. Skladovať ich možno štyri až šesť týždňov. V jednom priestore by však nemali byť spolu s jablkami a zemiakmi, pretože môže dôjsť k ovplyvneniu ich dozrievania a chuti dužiny.
Pre gurmánov sú hrušky delikatesou, ak sa pripravia nevšednými spôsobmi. A tých je naozaj veľa. Fajnšmekri dokonca vyhľadávajú pre svoje netradičné recepty plody určitých odrôd. Nie je to však jednoduché, pretože bežne nebýva v predaji príliš široký sortiment rôznych hruškových odrôd.
Pestré možnosti
Hrušiek sa skonzumuje podstatne menej ako jabĺk, čo je škoda, pretože hrušky možno jesť nielen surové, ale aj pripravené najrôznejšími spôsobmi. Môžete si z nich pripraviť rozmanité dezerty, nákypy, nealkoholické aj alkoholické nápoje, piecť ich, pošírovať, zapekať, konzervovať a využívať na výrobu omáčok, netradičnej polievky (hodia sa na to hlavne plody zimných odrôd), chatní, príloh a delikates. Skvele chutí hruškový džem aj limonáda. Chutia v ovocných šalátoch, ale aj spolu s mäsom a syrmi či dokonca so slanými pokrmami.
Text: Daniel Košťál, foto: Pixabay
