Počítač, tablet a mobil neprospievajú zdraviu našich očí, ak pri ich používaní nedodržiavame určité pravidlá. Ktoré to sú? Viac sa dozviete z rozhovoru s MUDr. Luciou Valešovou, primárkou Očnej kliniky DuoVize Praha…
Občas sa objavia varovné informácie, že (nad)užívanie mobilu kazí zrak. Naozaj je to tak?
Pri sledovaní displeja mobilu zabúdame žmurkať, oči sa vysušujú a rýchlejšie sa unavia. Tento negatívny efekt je však iba dočasný. Je to zdroj svetla, ktorý vedie k zužovaniu zorničky a presvetleniu sietnice. Oko teda nie je ohrozené priamo, ale zvýšenou námahou sa rýchlo unaví, čo sa môže prejaviť napríklad pocitom suchých očí, bolesťou hlavy, rozmazaným videním alebo zhoršeným videním do diaľky (tzv. syndróm počítačového videnia). Z výskumov vyplýva, že pre ľudský organizmus je okrem intenzity svetla dôležitá aj jeho farba. Najsilnejší účinok má modré svetlo, ktoré na očnej sietnici aktivizuje receptory riadiace bdelosť. Ak sme modrému svetlu vystavení príliš dlho a nie cyklicky, ako je to v prírode normálne, narušuje to prirodzený biorytmus. Večer sa nám nechce spať a cez deň sme ospalí a nesústredení. Toto svetlo vydávajú tiež obrazovky počítačov, televízorov, smartfónov a tabletov.
Ako ďaleko od očí by sme mali držať mobil, aby sme ich nenamáhali a nepreťažovali?
Je rozdiel medzi prácou s počítačom a tabletom či mobilným telefónom. Na počítač sa pozeráme zo vzdialenosti zhruba 75 centimetrov, zatiaľ čo na druhé dva obvykle asi z 30 cm. Čím kratšia je vzdialenosť, z ktorej predmety sledujeme, tým je to pre oči namáhavejšie. Najvhodnejšia vzdialenosť držania mobilného telefónu pre naše oči je asi 40 cm. Na zrakové problémy sú náchylnejšie deti, ale ak majú oči zdravé, zaostrujú lepšie než dospelí, takže nemajú veľký problém s používaním mobilu aj počas niekoľkých desiatok minút. Trvalým zaostrovaním na takú blízku vzdialenosť sa však môžu preťažiť zaostrovacie svaly, hrozí porucha spolupráce oboch očí a vznik očných problémov.
Je rozdiel v tom, ak mobil používame cez deň za plného svetla a večer, keď je prítmie?
V prítmí sa oči unavia rýchlejšie. Moderné displeje síce emisie žiarenia významným spôsobom obmedzujú, ale nedokážu ich celkom odstrániť. Ochrana spočíva v znížení jasu obrazovky alebo používaní negatívneho formátu obrazu pri elektronických čítačkách, keď je svetlý text na tmavej ploche. Dôležité je však zachovať dostatočný kontrast plochy a textu (čierna alebo tmavomodrá v kontraste s bielou alebo žltou). Písmená sú zreteľnejšie a plocha obrazovky tak veľmi nežiari. Prípadné problémy zmierňuje aj difúzne osvetlenie miestnosti. Minimálne hodinu pred spaním by sme nemali nijaké podobné zariadenie používať, aby bol náš spánok kvalitnejší. Modré svetlo z mobilných telefónov totiž negatívne vplýva na hormón melatonín, ktorý zodpovedá za regeneráciu buniek a za kvalitný a zdravý spánok.
Aký je podľa odborníka na zrak maximálny čas, ktorý by sme mali počas dňa stráviť pred počítačom, tabletom či mobilom?
Dospelý človek by nemal prekročiť štyri hodiny, a to nielen kvôli očiam, ale aj kvôli zdraviu celkovo. Dlhší čas strávený pri počítači a sedením na mieste bez pohnutia nie je pre telo ideálny. Predovšetkým pre deti je čas používania tabletu či telefónu kľúčový. Po dvadsiatich minútach by si mali od hrania na mobilnom telefóne alebo tablete odpočinúť, začať s fyzickými aktivitami a precvičiť si oči pohľadom do diaľky.
Ku skaleniu očnej šošovky a tým ku zhoršeniu kvality videnia však dochádza nielen v súvislosti s vekom, príčinou môže byť aj cukrovka, dlhodobé užívanie niektorých liekov, fajčenie alebo úrazy oka.
Čo môžeme robiť preventívne, ak toto odporučenie z pracovných či osobných dôvodov značne prekračujeme?
Dbajte na dostatočné osvetlenie a snažte sa žmurkať. Dôležité je tiež dopriať očiam odpočinok, občas ich osviežiť pohľadom z okna alebo striedavým zaostrovaním na vzdialenejšie a bližšie predmety v miestnosti. Každú polhodinu zhruba na dvadsať sekúnd zaostrite zrak do diaľky. Kto má problémy so suchým okom, mal by pri sebe vždy mať kvapky s umelými slzami, tie opäť navrátia vlahu na povrch oka a odstránia pálenie a pocit únavy očí. Dôležité je mať aj správnu okuliarovú korekciu na blízko, ak je už potrebná.
Ako si môžem chrániť svoje oči?
Oční lekári odporúčajú chodiť po štyridsaťpäťke na preventívne prehliadky raz za dva roky.
Ak chcete mať zdravé oči, chráňte ich a starajte sa o ne rovnako ako o iné časti svojho tela. Neberte ich funkciu ako samozrejmosť. Oči ocenia ochranu proti UV žiareniu, cvičenie, odpočinok, správnu výživu aj kontroly u očného lekára. Veď vďaka nim vnímame až 80 percent podnetov z okolia. Často sú každý deň vystavené práci na počítači, klimatizácii, kúreniu alebo slnečnému žiareniu. V lete je preto v prvom rade dôležité zaobstarať si kvalitné slnečné okuliare. Ak pracujete s počítačom, zaraďte do svojho režimu pravidlo 20/20/20. Teda po každých dvadsiatich minútach práce s počítačom sa najmenej dvadsať sekúnd pozerajte na bod vzdialený minimálne 20 stôp, čo je zhruba šesť metrov. Uľavíte zaostrovacím svalom, precvičíte si oči a zabránite ich vysychaniu. Podstatné je tiež upraviť osvetlenie na pracovnom stole a pozíciu monitora. Svoj jedálny lístok obohaťte o čerstvú zeleninu a ovocie. Vyvarujte sa fajčenia, ktoré zvyšuje riziko výskytu niektorých očných ochorení. Používajte ochranné okuliare pri práci s prístrojmi, ktoré môžu ohroziť zrak. Naplánujte si pravidelné prehliadky u očného lekára, a ak máte s očami akékoľvek problémy, vyhľadajte ihneď lekársku pomoc.
Ako oči starnú s nami…
30: Hovorí sa, že starnúť začíname v momente príchodu na svet, uvedomovať si neúprosnosť času si však začíname okolo Kristových rokov. Na stave očí sa neprejavuje iba novodobá epidémia choroby nomofóbia (z anglického „NOMOPHOBIA = NO MObile PHOne phoBIA) alebo nedostatok spánku a stres. Ostrosť videnia v nemalej miere závisí aj od toho, čo jeme. Oči „pohltia“ až 25 percent vitamínov a minerálov prijímaných z potravy. Potrebujú hlavne antioxidanty. Na jedálnom lístku pre zrak by preto nemala chýbať zelenina (cesnak, cibuľa, špenát, paradajky, červená repa, atď.) a ovocie (čučoriedky, brusnice, maliny, ostružiny, čierne ríbezle, pomaranče, kivi, červený grep alebo melón). Dôležité sú aj ďalšie zdroje cenných látok ako morské ryby a riasy, vajcia, celozrnné obilniny a fazuľa.
40: Viac ako krásu začíname riešiť funkciu očí. Do ordinácie očného lekára nás najčastejšie vyženie neschopnosť prečítať malé písmenká. Chcelo by to okuliare! Človek, ktorý sa bez nich predtým zaobišiel, sa však bráni. Vyhnúť sa používaniu okuliarov na čítanie a navždy sa zbaviť dioptrií umožňuje zákrok zvaný PRELEX. Odstráni sa pri ňom nevyhovujúca ľudská šošovka a namiesto nej sa pacientovi implantuje umelá multifokálna vnútroočná šošovka, ktorá umožňuje vidieť do blízka i na diaľku bez okuliarov. „Zákrok sa robí ambulantne, je bezbolestný a trvá iba niekoľko minút. Slúži tiež ako prevencia, pacientom po operácii už nehrozí sivý zákal, výrazne sa znižuje aj riziko glaukómu,“ vysvetľuje MUDr. Lucie Valešová.
50: Oční lekári odporúčajú chodiť po štyridsaťpäťke na preventívne prehliadky raz za dva roky. Pribúdajú dioptrie, okuliare (alebo šošovky) je potrebné „aktualizovať“. Nejde však iba o to. Spolu s vekom stúpa riziko vzniku závažných očných chorôb, ako je katarakta alebo vekom podmienená makulárna degenerácia. Odumierajú pri nej bunky v strede sietnice, ktoré umožňujú ostré a farebné videnie. Ak sa choroby včas odhalia, bývajú dobre liečiteľné alebo ich možno aspoň čiastočne spomaliť. „Na preventívne prehliadky by nemali zabúdať predovšetkým ľudia s vyšším rizikom očnej choroby – napríklad silne krátkozrakí, diabetici alebo tí, v ktorých rodine sa vyskytol zelený zákal,“ upozorňuje doktorka Lucie Valešová. „Povzbudivé je, že osemdesiat percent zrakových vád je liečiteľných. Súčasná oftalmológia ponúka nielen včasnú, účinnú a efektívnu liečbu, ale aj implantáciu vysoko kvalitných vnútroočných šošoviek alebo odstránenie očných chýb laserom.“
60: Sivý zákal (katarakta) je ochorenie, ktoré podľa odhadov postihne v priebehu života až polovicu našincov. Najčastejšie však seniorov. Ku skaleniu očnej šošovky a tým ku zhoršeniu kvality videnia však dochádza nielen v súvislosti s vekom, príčinou môže byť aj cukrovka, dlhodobé užívanie niektorých liekov, fajčenie alebo úrazy oka. Operácia katarakty býva najčastejším zákrokom u ľudí starších ako 65 rokov. Nečakať na pokročilú fázu ochorenia radia aj lekári. Platí to napokon pre všetky očné problémy. „Svetovým trendom, ktorý sa už niekoľko rokov presadzuje aj u nás, sú rýchle bezkontaktné a bezpečné zákroky vykonávané femtosekundovým laserom. Ich výhodou je okamžitý návrat k bežným činnostiam,“ hovorí očná lekárka Lucie Valešová. „Z výsledkov nedávno zverejneného austrálskeho výskumu s názvom Blue Mountains Eye Study vyplynulo, že ľudia, ktorí podstúpili úspešnú operáciu sivého zákalu, krátkozrakosti, ďalekozrakosti, astigmatizmu alebo slabozrakosti, majú o štyridsať percent vyššiu nádej, že sa dožijú vysokého veku.“
Text: AV, foto: DuoVize
