Platidlo sa používa ako prostriedok, určený na výmenný obchod. Prvými platidlami, ktoré ešte nemali formu mincí, boli drahé kamene, vzácne rastliny, mušle alebo trebárs perie z cudzokrajných vtákov.
Časté bolo – a niekde ešte stále je – použitie poľnohospodárskych produktov alebo zvierat. Až postupom času získavali platidlá jednotnú podobu a nastalo ich zjednotenie v podobe dnešných kovových a papierových peňazí. Bola to však dlhá cesta.
Zaujímavé platidlá
Na ostrove Yap v Tichom oceáne sa na platenie používali asi najväčšie platidlá na svete. Boli to kamenné kolesá, alebo tiež prstene, ktoré mali v priemere až 4 metre. V Etiópii sa zasa ako platidlo používali soľné tyče, ktoré sú dôkazom bohatstva až do dnešných dní. Soľ bola taktiež jedným z takzvaných ekvivalentov, teda prostriedkov, pomocou ktorých sa určovala hodnota tovaru v čase, keď ešte neboli dostupné peniaze, obdobne sa využíval napríklad aj čaj alebo cukor, prípadne drahé kamene, obilie či dobytok. Tieto vybrané ekvivalenty boli meradlom hodnoty ponúkaného tovaru alebo služieb. Ako ideálne platidlo na výmenu tovaru ľudia neskôr objavili kov, na začiatku teda skôr kovové artefakty.
Najstaršie mince a zmienka o platidlách
Najstaršia zmienka o využívaní platidiel je stará 4 500 rokov a spadá do starovekej Mezopotámie, kde sa platilo presne určeným množstvom striebra. Najstaršie známe mince boli vyrobené na území dnešného Turecka zhruba v 7. storočí pred naším letopočtom. Mince boli vyrobené zo špeciálneho materiálu, ktorý sa nazýval elektrón a tvorila ho zmes zlata a striebra, na minci bola najčastejšie vyobrazená hlava leva. Na razenie týchto mincí sa používali špeciálne vytvorené razidlá a razenie mincí sa postupne začalo šíriť aj do ďalších krajín. Mince boli vyrobené najčastejšie zo zlata, striebra, bronzu, medi či cínu. V starom Grécku sa používalo hneď niekoľko mincí, známe sú tie, na ktorých je vyobrazená sova ako symbol múdrosti.
Prvé mince na našom území
Prvé mince sa na našom území objavili vďaka Keltom, ktorí prišli do kontaktu predovšetkým s macedónskymi kovovými statérmi. Mince sa na našom území objavili v treťom až prvom storočí pred naším letopočtom. Tieto zlaté mince sú nazývané dúhovky, lebo pri nálezoch na poliach sa leskli a nálezcom pripomínali farby dúhy. Keltských mincí sa začalo raziť väčšie množstvo v súvislosti so vznikom oppidov, v ktorých prebiehal čulý obchodný ruch. Prvá česká minca, strieborný denár, sa razil za kniežaťa Boleslava I. okolo roku 950.
Etymológia českého slova platidlo je odvodená od plátenných šatôčok, ktoré na našom území slúžili ako prostriedok pri výmennom obchode. Bolo to tak približne v roku 1000. Prvá zmienka o tom sa objavuje u židovského diplomata Ibrahím Ibn Jákuba.
Prvé bankovky
Prvé papierové peniaze sa objavili už v 7. storočí v Číne, všeobecne ich však začali v Číne akceptovať až v desiatom storočí. Pôvodne išlo o potvrdenky vydávané za kovové mince, ktoré pri sebe ľudia nechceli uchovávať. Prvá bankovka sa v Európe objavila v 17. storočí vo Švédsku, a to kvôli nedostatku kovov, z ktorých sa mince vyrábali. Papierové peniaze boli najskôr zmenkami, v ktorých bolo určené, koľko by mal vydavateľ tejto zmenky vyplatiť. Banky ich postupne začali vykupovať a nahradili ich papierovými bankovkami, ktoré boli v minulosti kryté zlatom alebo striebrom a bolo možné si ich za drahé kovy aj kedykoľvek vymeniť. Dnes už vydané bankovky týmto spôsobom kryté nie sú. U nás bankovky vydáva Česká národná banka a obsahujú veľa ochranných prvkov proti falšovaniu.
Text: Linda Vojancová, foto: Pixabay.com
