Ak aj nie ste milovníkom mačiek, na Cypre svoj názor zrejme zmiernite.
Okolo nôh sa vám budú obtierať v reštaurácii, pri návšteve pamiatok či pri oddychu na pláži. Domáci vám vysvetlia, že ak nie lásku, tak aspoň zhovievavosť si naozaj zaslúžia.
Za tým, že Cyprus nazývajú aj ostrovom mačiek, sa skrýva zaujímavá legenda. Keď sa tam v roku 328 n. l. doplavila na svojom korábe rímska imperátorka Helena, našla ostrov po 36-ročnom období sucha úplne spálený. Na mieste, kde loď pristála, sa to len tak hemžilo jedovatými hadmi. A tak sa po návrate do Konstantinopolu rozhodla poslať tam niekoľko lodí plných mačiek. Majú vraj schopnosť chytať hadov.

Dnes sú mačky na Cypre poriadne rozmaznávanými domácimi miláčikmi. Uvidíte tam rôzne rasy, ale najčastejšie členku krátkosrstého domáceho plemena – cyperskú mačku čierno-bielej farby. O obľube hovorí aj množstvo programov na ich záchranu či liečbu. Chvália sa nimi aj mnohé hotely, napríklad luxusný rezort Aphrodite Hills.

Križovatka dejín
Cyprus, tretí najväčší ostrov v Stredozemnom mori, vždy zo strategických dôvodov lákal dobyvateľov. Prehnali sa tadiaľ a stopy zanechali Rimania, Arabi, byzantskí Gréci, Frankovia, Benátčania, Otomani… Takmer na sto rokov bol súčasťou Britského spoločenstva a samostatnosť získal až v roku 1960. Pokoj tam však vytrval krátko. Od roku 1973 okupujú sever (37 % územia) turecké vojská. Dodnes je rozdeleným ostrovom. Čo bolo príčinou, vám väčšinová grécka i menšinová turecká časť obyvateľstva vysvetlí pravdepodobne celkom inak. Faktom ale je, že zhruba 200-tisíc Grékov sa muselo z okupovaných území presídliť na juh ostrova a naopak mnohé turecké rodiny poslali na sever. Našťastie tam pretrváva latentný pokoj a Cyprus je od roku 2004 členom EÚ. Vyjednávania o zjednotení akoby uviazli na bode nula. Turistom nič nebráni cestovať do oboch častí, ibaže pri vstupe do tureckej časti potrebujú pas.

Nebojte sa jazdiť vľavo
Vari najlepšie spoznáte tento relatívne malý ostrov cestovaním na aute. Požičovne nájdete už na letisku. Treba však zdôrazniť, že sa tam jazdí vľavo. Nielen toto je pozostatok anglickej kolonizácie. Aj tie dva kohútiky s teplou a studenou vodou dodnes nájdete v mnohých kúpeľniach. Ale na druhej strane, angličtina je pre Cyperčanov druhým jazykom. Jazdiť s autom z požičovne sa netreba báť. Majú totiž tabuľky s evidenčnými číslami výraznej červenej farby. Takže domáci razom vidia, že zmätkujúci na križovatke je asi cudzinec a trpezlivo počkajú, kým vyrieši svoj dopravný problém.

Čo treba ochutnať
Vplyv rôznych kultúr vidno aj na jedle. Ak si nebudete vedieť vybrať z domácich špecialít, pýtajte si mezze. Je to niečo ako tapas či pintxos v Španielsku. Čašník vám bude postupne prinášať na stôl v malých miskách polievku, šaláty, teplé i studené jedlá od výmyslu sveta a napokon, samozrejme, sladké maškrty. A celkom iste ochutnajte aj skvelé cyperské víno. Veď história jeho výroby má na ostrove takmer päťtisíc rokov. A ak chcete niečo výnimočné, objednajte si sladučké dezertné víno Commandaria, nazývané aj vínom kráľov. Chuťou pripomína portské.

Text: Jana Janků, foto: pixabay