Obľubujete čokoládu?

78
Kakao

Neodolateľne pôsobí už typické chrupnutie čokoládovej tabuľky pri rozlomení a následne jemná chuť na jazyku. Čokoláda – napriek tomu, že jej väčšina z nás neodolá – má však aj svoju tienistú stránku. Začiatok jej vzniku je veľmi zaujímavý.

Kakaovníky, bez ktorých by pravá čokoláda nevznikla, rastú len v tropických oblastiach sveta. Ich pôvodným domovom je však Južná Amerika. Kakao vo forme rituálneho nápoja konzumovali v dávnych dobách už Aztékovia. Do Európy priviezol plody kakaovníka moreplavec Krištof Kolumbus. Španieli neskôr zaviedli pestovanie tejto rastliny aj na Filipínach a až na konci 19. storočia sa dostalo kakao aj do západnej Afriky. Táto oblasť má v súčasnosti v produkcii kakaa, v rámci sveta, najvýznamnejšie postavenie. Na území Pobrežia Slonoviny sa vypestuje až 40 % svetovej produkcie kakaa, nasleduje susedná Ghana s 20 % podielom produkcie. Celkovo sa vo svete každý rok vypestuje cez 4 milióny ton kakaa.

Kakao
Kakao vo forme rituálneho nápoja konzumovali v dávnych dobách už Aztékovia.

Pestovanie je ohrozené

Kakaovníky sú mohutné stromy, ktoré prirodzene dorastajú v pralesoch až do výšky 15 metrov. Na pestovateľských plantážach sa však prerezávajú, a preto dosahujú výšku najviac 8 metrov. Na to, aby prosperovali a plodili, vyžadujú dostatočné zrážky, vzdušnú vlhkosť najmenej 65 – 70 % a teplotu najmenej 21°C. Pri dobrej starostlivosti a optimálnych podmienkach vydržia výdatne plodiť až 40 rokov. Zaujímavosťou je, že kvety a následné plody kakaovníka vyrastajú priamo na kmeni alebo na silných konároch.

Kakao
Zrelý plod kakaovníka má žltú alebo červenohnedú farbu, váži cez 0,5 kg a meria až 30 cm.

Plody sa zo stromov zbierajú priebežne, väčšinou v rámci dvoch hlavných zberov. V Afrike trvá prvý hlavný zber od októbra do februára a vedľajší od mája do júla. Zrelý plod kakaovníka má žltú alebo červenohnedú farbu, váži cez 0,5 kg a meria až 30 cm. Vnútri plodu sa v sladkej bielej dužine ukrýva 30 až 40 dvojcentimetrových kakaových bôbov. Na jednom strome sa za rok urodia až 2 kg kakaových bôbov. Hoci sa zdá, že kakaovníky každoročne uspokoja bohatou úrodou, nemusí to tak byť. Neistotu do pestovania kakaa v západnej Afrike prinášajú nepredvídateľné klimatické zmeny, najmä nárast priemerných teplôt a úbytok zrážok. Je preto pravdepodobné, že z klimatických dôvodov nebude v Afrike alebo aj na iných miestach vo svete za pár desaťročí dostatok vhodných miest na pestovanie kakaovníkov. Produkcia čokolády tak môže byť ohrozená.

Kakao
Narastajúca produkcia kakaa v západnej Afrike pritom nie je spôsobená vyššími výnosmi, ale rozširovaním pestovateľských plôch.

Na plantáži

Vyprodukovanie kakaa je, samozrejme, spojené s obrovským úsilím. Na kakaových plantážach pracujú predovšetkým silní muži. Na nohách majú gumáky, ktoré im slúžia ako ochrana pred hadmi a škorpiónmi, ktoré sa sústreďujú v opadanom suchom lístí kakaovníkov. Noufe Sie David, pestovateľ kakaa, opisuje práce na kakaovníkovej plantáži takto: „Parcelu s vysadenými kakaovníkmi musíme priebežne čistiť, súčasne orezávame výhonky rastlín, ktoré nie sú prínosné. Pravidelne tiež zbierame nevyhovujúce kakaové struky, aby bol každý strom silný a zdravý. Plantáž podľa potreby hnojíme.“ Počas zberu potom pestovatelia kakaovníkov obchádzajú plantáž a zo stromov odsekávajú zrelé plody.

Na území Pobrežia Slonoviny sa vypestuje až 40 % svetovej produkcie kakaa.

„Akonáhle plody kakaovníkov dozrejú, je čas pozbierať ich. Nazbierané plody uložíme na kopu a následne ich musíme povytĺkať. Získané kakaové bôby potom necháme šesť dní fermentovať. Niekoľkokrát ich počas kvasenia premiešavame a potom ich dávame sušiť,“ opisuje celý proces pestovateľ kakaa Edoukou François. Pestovatelia nechávajú kakaové bôby fermentovať zakryté banánovými listami a nasledujúce dva týždne ich potom sušia. Bôby treba počas sušenia na slnku priebežne obracať a na noc zakrývať, aby nenavlhli. Akonáhle sú vysušené, naplnia ich pestovatelia do jutových vriec a pripravia na export. Úroda je vrcholom sezóny, tá posledná však bola pre pestovateľov z africkej dediny Krezoukoue slabá, pretože bolo veľmi sucho.

Kakao
Vnútri plodu sa v sladkej bielej dužine ukrýva 30 až 40 dvojcentimetrových kakaových bôbov.

Systém Fairtrade

Kakao
Úrodu ovplyvňujú typické choroby kakaovníkov a už spomínané klimatické zmeny.

Spotreba výrobkov, ktoré obsahujú kakao alebo túto surovinu využívajú, stúpa.  Dobrou správou pre svetových pestovateľov je aj postupne sa zvyšujúca spotreba Fairtrade kakaa. Tá u nás v roku 2017 stúpla medziročne o 132 %. Je to dôsledok zavedenia nového Fairtrade programu pre komodity, ktorý zjednodušuje spracovateľom podmienky pri výrobe produktov z kakaa. Vďaka tomu sa výrobky s Fairtrade kakaom predávajú stále viac aj vo väčších obchodných reťazcoch. Málo známe je aj to, že podľa výskumov si pestovatelia kakaa v Pobreží Slonoviny zarobia priemerne menej ako 1 USD denne. To je len polovica toho, čo je považované za hranicu extrémnej chudoby, a približne 2,5-krát menej, ako by tu človek potreboval na dôstojný život. Na vyváženú stravu, pitnú vodu, bývanie, zdravotnú starostlivosť, náklady na vzdelávanie detí a na úspory pre nepredvídané udalosti.

Náklady na život sa pritom pestovateľom výrazne zvyšujú. Úrodu navyše ovplyvňujú typické choroby kakaovníkov a už spomínané klimatické zmeny. Pestovatelia tak často nemajú peniaze ani na výsadbu nových sadeníc, ani investície na zvyšovanie produkcie a kvality kakaa. Výkupné ceny kakaa kontroluje vláda danej krajiny. Reformami sa ale ešte v roku 2012 znovu zaviedli fixné výkupné ceny. Kým sa tieto výkupné ceny nezvýšia, nezlepšia sa životné podmienky pestovateľov kakaa.

Podľa výskumov si pestovatelia kakaa v Pobreží Slonoviny zarobia priemerne menej ako 1 USD denne.

Veľkí obchodníci s kakaom a snáď všetci svetoví výrobcovia čokolády sú ale závislí na dodávkach kakaových bôbov zo západnej Afriky, pretože z tejto časti sveta pochádza až 70 % svetovej produkcie. Veľkí obchodníci s kakaom vykupujú kakaové bôby od pestovateľov cez sprostredkovateľov alebo družstvá a nákladnými loďami dovážajú kakaové bôby spracovateľom. Veľké spoločnosti vyrábajúce čokoládu, napríklad Mars (USA), Nestlé (Švajčiarsko), Mondelez (USA), Hershey’s (USA), Ferrero (Taliansko) a Lindt (Švajčiarsko), vyprodukujú vďaka tomuto kakau až 40 % všetkých čokoládových výrobkov na svete.

Kakao
Väčšina dnes vyrobenej čokolády však stále začína práve detskou prácou.

Obchodníci a výrobcovia čokolády v celom tomto dodávateľskom reťazci majú spolu so supermarketmi najväčšiu silu. Pripadne im najvyšší podiel z predaja čokoládových výrobkov. Konkrétne asi 40 % z ceny získajú výrobcovia čokolády a cca 35 % z ceny zostáva supermarketom. Na pestovateľov zostáva stále menej a menej. Ešte v 80. rokoch 20. storočia dostali pestovatelia za svoje kakao približne 16 % z ceny čokolády, teraz dostávajú iba 6 %. Pritom oni odvedú najviac práce, no majú najslabšiu pozíciu v dodávateľskom reťazci. Cena za lacné kakao je šokujúca. Pôvodný dažďový prales je prakticky vyrúbaný a pestovatelia žijú v chudobe. Veľkí výrobcovia čokolád sa navyše pred takmer 20 rokmi zaviazali, že prestanú pri výrobe používať kakao zozbierané deťmi. Väčšina dnes vyrobenej čokolády však stále začína práve detskou prácou.

Kakao
Pôvodný dažďový prales je prakticky vyrúbaný a pestovatelia žijú v chudobe.

Nelegálne pestovanie

Podľa odhadov pochádza až 40 % kakaa vypestovaného v Pobreží Slonoviny zo štátom chránených oblastí. Na 2 miliónoch hektárov chránenej pôdy pestujú nelegálne kakao až státisíce ľudí. Vyhnať ich nie je jednoduché, žijú tu niekoľko desaťročí a na predaji svojho kakaa sú životne závislí. Nájsť im alternatívny zdroj príjmu je jednou z výziev tamojšej vlády. Bude to však veľmi komplikované. Preto sa vláda týchto oblastí snaží nájsť partnerov medzi veľkými výrobcami čokolády. Tým sa ale do takého záväzku ísť nechce. Kakaové bôby sa tak vďaka priekupníkom naďalej dostávajú z chránených oblastí až k veľkým obchodníkom s kakaom, od ktorých ich potom nakupujú veľkí výrobcovia čokolády. Znamená to, že aj na Slovensku predávané čokolády a tyčinky môžu obsahovať kakao pestované v chránených oblastiach.

Kakao
Do Európy priviezol plody kakaovníka moreplavec Krištof Kolumbus.

Ničenie pralesov

Medzi všeobecne známe hlavné dôvody ubúdania dažďových pralesov na našej planéte patrí pestovanie palmy olejnej i sóje a chov dobytka. V západnej Afrike je to ale predovšetkým pestovanie kakaa. Narastajúca produkcia kakaa v západnej Afrike pritom nie je spôsobená vyššími výnosmi, ale rozširovaním pestovateľských plôch. V Pobreží Slonoviny sa v roku 1990 pestovalo kakao na 1,6 miliónoch hektárov, v roku 2017 už na 4,1 miliónoch hektárov. V susednej Ghane sa rozrástla plocha pestovanie kakaa z 0,7 na 1,7 milióna hektárov. Samotné Pobrežie Slonoviny prišlo od 60. rokov minulého storočia o 80 % pôvodného dažďového pralesa. Predovšetkým kvôli zakladaniu nových plantáží sú dažďové pralesy teraz len na 4 % územia. „Keď zakladáme plantáž, vyrúbeme les. Územie poriadne vyčistíme, vezmeme sadenice kakaovníkov, tie vysadíme a čakáme. Plodia najskôr za 3 roky, po 5 rokoch ich začneme zbierať,“ dodáva Salif Togo, pracovník na kakaovníkovej plantáži v Pobreží Slonoviny.

Článok bol pripravený v spolupráci s organizáciou Fairtrade Česko a Slovensko.

Text: Daniel Košťál, foto: Stanislav Komínek a Lukáš Matěna, Pixabay