Slivky patria v našich končinách k tradičným a často pestovaným ovocným druhom. Tunajšie podmienky im vyhovujú a každoročne prinášajú bohatú úrodu chutných plodov. Tie sa dajú využiť obvyklým, no aj menej všedným spôsobom.
Obľúbenou, no nie až tak známou pochúťkou je slivková klevela. Internet ponúka veľa receptov na jej prípravu, ktorá nie je zložitá. Čerstvo nazbierané slivky tiež môžete využiť na prípravu delikátneho slivkového čatní alebo slivkovej nutely, ktorá, ak sa podarí, chutí naozaj výborne. Vyrobiť si môžete aj slivkové crumble, originálny sorbet či slivkové brownies. Mnoho ľudí však nedá dopustiť najmä na tradičný slivkový kysnutý koláč či bublaninu, ďalší na slivkové gule alebo domáci slivkový lekvár. Skvele chutí slivkovo-maková štrúdľa, výborné sú aj slivkové muffiny či prílohová omáčka z tohto ovocia. Slivkové plody však môžu byť aj súčasťou mäsových jedál, jedinečne chutia napríklad s divinou či kačacím mäsom.
Zdravotný prínos
Slivky chutia asi najlepšie čerstvé, no celoročne si ich takto dopriať nemôžete, preto sa zvyknú zavárať alebo sušiť. Hoci si ich počas sezóny kúpite v supermarkete, niet nad tie, ktoré si vlastnoručne vypestujete v záhrade alebo kúpite na trhovisku od lokálneho pestovateľa. V podmienkach našej krajiny prosperuje množstvo odrôd sliviek, úrodu poskytujú spravidla od polovice júla až do polovice októbra. Konzumácia sliviek je mimoriadne prospešná. Vynikajú vyšším obsahom vitamínov skupiny B a najmä vitamínu E. Plody sa tiež vyznačujú vyšším obsahom minerálov, najmä vápnika, síry, horčíka, draslíka, fosforu a ďalších. Pozoruhodný je aj obsah pektínu a vlákniny, vďaka čomu je toto ovocie skvelým pomocníkom pri udržiavaní zdravých čriev. Vyšší obsah vitamínu E a niektorých minerálnych látok zasa prispieva k posilneniu srdca a celého kardiovaskulárneho systému. Nie každý však slivky toleruje, mnohým ľuďom po skonzumovaní vyvolávajú pocit plnosti či nadúvanie.
Príležitosť pre nový strom
Vedeli ste, že prvé historické záznamy o pestovaní sliviek na našom území pochádzajú z 15. storočia? Obľubu si tento ovocný druh získal u nás aj preto, že sa rýchlo prispôsobil našim podmienkam, nikdy nebol príliš náročný na pestovanie a ľahko sa rozmnožoval. Slivkové stromy boli súčasťou záhrad, ale aj voľnej krajiny. Vyšľachtených bolo doteraz ohromné množstvo odrôd. Tie novšie sa vyznačujú skorým nástupom rodivosti, vyššou odolnosťou voči chorobám a škodcom a tiež garanciou bohatej úrody. Slivkám sa najlepšie darí v teplejších polohách, ktoré sú chránené pred severozápadným alebo severovýchodným vetrom. Ideálne sú pre ne lokality s nadmorskou výškou do 350 m n. m. Zistilo sa tiež, že najvyššiu úrodu poskytujú slivky vysadené na rovine alebo miernom svahu, ktorý je orientovaný na západ alebo juhozápad. Najlepším obdobím na výsadbu mladého slivkového stromčeka je jeseň. Preto ak uvažujete nad vlastnou slivkou a máte pre ňu miesto pri dome, nepremeškajte priaznivý čas na výsadbu.
Slivovica
Jednou z najznámejších a veľmi obľúbených tradičných odrôd je „Bystrická slivka“. Vyšľachtená bola v Rumunsku, v Transylvánii a podľa mnohých je kráľovnou medzi slivkami, aspoň pokiaľ ide o chuť plodov. Vynikajú aj arómou. Pestovanie tejto odrody sa však paradoxne v našich končinách postupne stáva minulosťou, napáda ju obávaná choroba – šárka sliviek. Šľachtitelia však usilovne a už veľa rokov pracujú na tom, aby vyšľachtili odrodu, ktorá by ju nahradila. V minulosti to bola práve táto odroda, ktorej plody sa vo veľkom využívali aj na výrobu tradičnej slivovice.
Text: Daniel Košťál, foto: pexels.com
