Terapeutické účinky svietidiel nemusia spočívať iba v psychohygiene založenej na vhodnej voľbe intenzity jasu a chromatickej teploty zdroja. Soľné lampy majú dokonca pozitívny vplyv na prostredie aj vo vypnutom stave.
Soľné lampy tvoria špecifickú a čoraz populárnejšiu podmnožinu v rámci segmentu dekoratívnych svietidiel. Nečudo. Na rozdiel od lávových lámp ich prínos totiž nie je zredukovaný len na primárne funkcie – ambientné doplnenie saturácie priestoru svetlom a estetickú zložku. Pridanou hodnotou je aktívna harmonizácia mikroklímy.
Od antiky cez poľskú soľnú baňu
Prospešný efekt minerálnych solí na organizmus uznávali už antickí Gréci a Rimania, ba ešte starobylejší Egypťania. Pochopiteľne, antibakteriálne či antimykózne vlastnosti aplikovali predovšetkým prostredníctvom jedálneho lístka. Uplatňovanie sa však môže diať aj inou formou.
Už v roku 1839 poľský vizionár a experimentátor Feliks Nepomucen Boczkowski zriadil v soľnej bani Wieliczka neďaleko Krakova sanatórium na tlmenie respiračných ťažkostí na báze inhalácie chloridu sodného v tamojšej prirodzenej podobe. V jaskyniach praktikovaná liečebná metóda založená na vdychovaní aerosólov s vysokým obsahom soli má názov speleoterapia, všeobecnejší termín znie haloterapia. Azda najčastejšie a najpríjemnejšie sa podstupuje pri mori.
Záporné sú tie dobré
V interiéroch – domácnostiach aj kanceláriách – je žiaduce vyvažovanie kladne nabitých iónov vyžarovaných elektronikou od televízorov cez počítače až po mikrovlnky. Prevaha takýchto častíc totiž podnecuje u človeka fyzickú nepohodu. Nuž a „opravu“ vykonávajú práve soľné lampy ako intenzívny ionizátor. Kompenzujú elektro smog a nastoľujú rovnováhu v zmysle úpravy podielu rozdielne nabitých iónov. Tíšia však aj alergie a kožné neduhy a zvyšujú hladinu serotonínu, čiže hormónu dobrej nálady. Práve prevaha záporných iónov vedie k tomu, že po búrke alebo neďaleko vodopádu sa cítime sviežo.
Soľné lampy v obmedzenom rozsahu fungujú už v čisto okrasnej pohotovostnej polohe, výraznejšie však pôsobia, keď žiarovka zahrieva kryštály tvoriace korpus svietidla. Surovinou sú porciované a opracované celistvé kusy nerastov vyťažené z ložísk, o ktoré sa stovky miliónov rokov dozadu postaral ústup mora z terajších himalájskych podhorí.
Špecifický proces výroby zaisťuje, že každá soľná lampa je jedinečná. Rôznia sa v prvom rade farebnosťou a štruktúrou v závislosti od pomeru železa, horčíka či mangánu, ale aj opracovaním, hmotnosťou, rozmermi a tvarom. Takáto variabilita je ústretová k dizajnérskym predstavám pri koncipovaní zariadenia a atmosféry danej miestnosti. Zjednocujúcim prvkom býva stabilizačný drevený podstavec.
Žiaduce sálanie tepla
Z prevádzkového hľadiska je nevýhodou potreba použiť neúsporný svetelný zdroj sálajúci teplo. Zatiaľ čo konvenčné volfrámové „edisonky“ menili na svetlo len približne 8 % spotrebúvanej energie, pri technologicky najmodernejších LED žiarovkách je zahrievanie zanedbateľné. Pochopiteľne, z ekonomického aj bezpečnostného hľadiska je to terno, ale pre soľné lampy zásadný hendikep.
Účelový návrat ku starosvetskej klasike teda bude čosi stáť, nie však prehnane, keďže predurčenie soľnej lampy podsúva mierne intenzitu svetelného toku približne do 100 lúmenov. Za hranicu únosnej farebnej teploty považujte 3 000 kelvinov, čo je svetlo zrakom vnímané ako žltkasté. Podporuje relaxáciu – na prácu, udržanie koncentrácie a zvýšenie produktivity sa hodí studené biele od 4 500 kelvinov. Alternatívou je soľná lampička s otvorom pre čajovú sviečku.
Text: Miki Kočan ml., foto: Unsplash.com
