Ako aktuálne sedíte? Dnes, pri tom náhodnom stretnutí s bývalým kolegom v meste – dívali ste sa mu do očí? Aké gestá sprevádzali vaše vysvetľovanie minulotýždňovej rozhorčujúcej situácie na úrade? V mnohých prípadoch slová nestačia. No a niekedy ani na ne nemusí prísť. Neverbálna komunikácia to totiž povie za nás…
Sú to relatívne autentické prejavy našej psychiky. Síce ich dokážeme usmerniť, ale spravidla o nás samotných a našich pocitoch poskytujú okoliu hodnovernejšiu informáciu ako slová. Aj takto uvažuje o našej neverbálnej komunikácii Dušan Fábik z pohľadu psychológa.
„Ak predpokladáme, že osoba nijakým zámerným spôsobom neskresľuje svoje neverbálne prejavy, mohli by sme dokonca povedať, že držanie tela, výraz tváre či pohľad sú presným a úplným zrkadlom psychiky.“
Naša reč tela dokáže „povedať“ druhej strane niekedy viac ako naše slová. Na druhej strane psychológ spomína aj to, že nejde len o akúsi komunikáciu navonok. Ono tá neverbálna komunikácia dokáže pracovať i pre naše vnútorné nastavenie. Ako Fábik spomína, viaceré výskumy, ktoré porovnávali myšlienkové procesy a výkon v rôznych polohách tela, hovorili jasne. „Opakovane sa napríklad potvrdilo, že vzpriamená poloha tela prispieva k väčšej sebadôvere či kvalitnejšiemu výkonu.“ Je to teda jasné, seminárnu prácu do školy ani prezentáciu do práce nebude najlepšie pripravovať v zhrbenej polohe na gauči. „Vzpriamený a sebavedomý postoj nie je iba obľúbeným marketingovým prvkom, ale overeným psychologickým poznatkom.“
Podanie ruky, očný kontakt či spomínané držanie tela patria podľa Fábika k tradičným neverbálnym prejavom, ktoré postrehneme. Svoj význam však majú aj použité gestá pri komunikácii. „Osobnosť človeka istým spôsobom zrkadlí napríklad podanie ruky. Jemný stisk môže naznačovať vnímavejšiu a citlivejšiu osobu. Pri silnejšom stisku máte oproti zrejme razantnú a dominantnú osobu.“
Vnímať by sme mali aj očný kontakt. Ak pri rozhovore chýba, zrejme si druhá strana nechce alebo má problém vytvárať emočný kontakt. „Dôležité však je, že každý neverbálny prejav je nutné vyhodnocovať v rámci konkrétnej sociálnej situácie a v kontexte všetkých ostatných prejavov.“
Podobne to vidí aj Noemi Zárubová-Pfeffermannová, odborníčka venujúca sa neverbálnej komunikácii. „Musíme vnímať prístupom tu a teraz. Nemôžeme priraďovať gestá či mimiku automaticky.“ Zároveň Noemi pripomína zrejmý fakt, že iné neverbálne prejavy patria do intímneho, iné do osobného a iné do spoločenského priestoru. V tom intímnom napríklad zohrávajú úlohu vône a dotyky.
Zaujímavo uvažuje odborníčka aj o neverbálnej komunikácii mužov a žien. „Ženy majú prirodzene viac podkožného tuku. Mimika nie je taká ostrá. A vedia pohľad viac rozprestrieť. Muži sú silnejší. Aj v mimike majú viac ostrosti. V neverbálnych prejavoch pozorovať väčšie zacielenie.“
K neverbálnym prejavom Noemi pridáva podstatný fakt, dôležitý práve pre ich interpretáciu. Podľa jej slov by sme nemali zabudnúť na to, že čo je v mysli, to je v tele. A čo je v tele, to je potom i v mysli.
Text: Eva Vašková, foto: pexels.com
