Pomegranate, melograna, grenade či granada. Tieto a ešte aj ďalšie názvy označujú jednu z najlahodnejších pochúťok, ovocie pochádzajúce zo subtropických oblastí sveta – granátové jablko. Údajne išlo aj o známe biblické jablko, ktoré dozrelo na strome poznania.
Či to tak naozaj bolo, je otázne. Drevina – granátovník púnsky, na ktorej granátové jablká dozrievajú, pochádza z oblasti Iránu, Afganistanu a Pakistanu. Odtiaľto sa postupne rozšírila do Egypta, Indie, ale aj Číny, Argentíny či USA. V súčasnosti by ste ju našli rásť vo všetkých subtropických oblastiach sveta a bežne ju uvidíte aj v južnej Európe. Vďaka klimatickým zmenám je dokonca možné tento ovocný ker vysoký až 4 metre pestovať v určitých teplejších lokalitách už aj u nás. Typické pre túto rastlinu je, že plodiť začína až po 4 rokoch od výsadby. Podľa ďalších zdrojov pochádza táto drevina z ostrova Sokrota neďaleko Somálska, kde bol granátovník endemitom. Málo sa tiež vie, že červené farbivo získané z tejto rastliny sa v minulosti využívalo pri farbení orientálnych kobercov.
Lahodný plod
Granátové jablko je stredne veľký alebo väčší zaguľatený plod so žltooranžovou až tmavočervenou tvrdou šupkou (kedysi sa využívala ako liečivo). Práve vyfarbenie oplodia do červena je znakom plnej zrelosti. Ide o mimoriadne trváci plod, bežne sa dá skladovať niekoľko týždňov pri izbovej teplote, no aj v chladničke. Šupka síce postupne stvrdne a stenčí sa, no obsah plodu sa stáva sladší. Vo vnútri plodu býva šesť až dvanásť puzdier a v nich sú v sladkom červenom, bielom či ružovom rôsolovitom miešku sústredené semená pripomínajúce bobuľky. V jednom plode býva neraz až 600 semien. Zrejme aj preto bolo toto ovocie kedysi symbolom plodnosti a údajne bolo používané aj ako afrodiziakum.
Granátové jablká sú chutným nízkokalorickým ovocím.
Hoci granátové jablko tak trochu pripomína bežné jablko, zahryznúť sa doň nemôžete – konzumuje sa totiž dužina, presnejšie bobuľovité semená. Dostať sa k nim chce trochu šikovnosti, no delikátna chuť je odmenou za vynaloženú námahu. Vo vnútri plodu, tesne pod šupkou, je aj horkastá belavá dužina, tá sa však nekonzumuje. Dostať sa k lahodnému a aromatickému obsahu nie je až také zložité, ako sa možno na prvý pohľad zdá. Stačí ostrým nožom opatrne narezať šupku plodu odhora nadol a opatrne ju stiahnuť tak, akoby ste lúpali pomaranč. Potom už len stačí semená obalené sladkým rôsolom vysypať do pripravenej misky. Chuť tohto subtropického ovocia, presnejšie červenkastej dužiny, je sladkokyslá až mierne zvieravá. Je však mimoriadne osviežujúca a skvele chutí v lete aj v zime.
Využitie v gastronómii
Čerstvý obsah granátových jabĺk poslúži na výrobu šťavy (plody sa však predtým musia pováľať) a z nej si potom môžete pripraviť rôzne osviežujúce bežné, ale aj slávnostné nápoje. Známy je napríklad orientálny nealkoholický nápoj šerbet či sirup grenadina, ktorý sa zvykne používať v miešaných alkoholických a nealkoholických koktailoch. Semená granátovníka spolu s chutnou červenkastou dužinou sa využívajú aj v studenej kuchyni. Dajú sa pridávať do zeleninových alebo ovocných šalátov, ale aj k syrom (napríklad kozím), do sektov a tiež k hotovým jedlám, trebárs k hydine, rybám, morským živočíchom či grilovanému mäsu. Skvelý je vianočný punč s pridaným granátovým jablkom, dezerty a pudingy ozdobené šťavnatými granátovými bobuľami. Granátové jablká sú chutným nízkokalorickým ovocím, obsahujú asi 77 % vody, 20 % cukrov, množstvo vitamínov a minerálov (vápnik, fosfor, železo, horčík, sodík a draslík). Z vitamínov je to najmä vitamín A, B a C, no napríklad aj vitamín K. Granátové jablká majú pri pravidelnejšej konzumácii priaznivý vplyv na zdravie.
Text: Daniel Košťál, zdroje: Daniel Košťál, Titbit, obchodné reťazce, foto: Daniel Košťál, EUROVEA
