Ja sa úlohám (ne)vyhýbam, ja (len) prokrastinujem

109
prokrastinacia

Vieme, že tie podklady na poradu musíme dopracovať. Je nám úplne jasné, že ten rozpočet na prerábku kúpeľne je nutné urobiť. A že ani ten doklad na úrade sa „nevybaví sám od seba.“ Rozum nám to hovorí veľmi jasne, len my sa akosi veľmi nejasne dostávame k danej úlohe. Odkladáme a odkladáme, až nakoniec… až nakoniec slovníkom odbornej terminológie prokrastinujeme. Kde vidí podstatu prokrastinácie psychológ? A čo pri nej pomáha podľa kariérnej koučky?

Za tak zložitým slovom ako je prokrastinácia by malo byť ešte zložitejšie vysvetlenie. Ako však potvrdzujú nielen naše osobné skúsenosti, ale dokonca aj slová Dušana Fábika, psychológa, ide len o veľmi sofistikovaný názov pre pomerne jednoduchý jav vyhýbania sa stanoveným úlohám a ich odkladanie na neskôr. „Za prokrastináciou nehľadajme komplikované príčiny ani ju nepovažujme za chorobný stav, ako sa niekedy označuje. Prokrastinácia jednoducho znamená, že sa nám buď nechce skoncentrovať na danú úlohu, alebo sa bojíme, že ju nebudeme vedieť vykonať na stanovené štandardy. Vytvárame si preto náhradné aktivity, z ktorých cítime následne pocit viny.“

prokrastinacia

Podľa Fábika sme zložitým názvom len chceli intelektualizovať jednoduchosť daného javu. „Chránime tak svoju sebahodnotu. Nepovieme, že sa úlohy bojíme, nehovoríme, že nie sme schopní sa skoncentrovať. Hovoríme, že prokrastinujeme. Pre zachovanie svojho sebaobrazu tak zaobaľujeme podstatu problému.“

To, že ide o problém, potvrdzuje psychológ v spojení s dosahovaním našich cieľov. Dodáva, že si tým zvyšujeme vlastnú mieru úzkosti a na strane druhej znižujeme sebahodnotu. „Ak chce niekto s prokrastináciou bojovať, musí hľadať hlbšie, nachádzať pravé dôvody, ktoré ho vedú k odkladaniu stanovenej úlohy.“ Nejde tu o nejaký „zázračný liek“ či techniku, ktorá nám s prokrastináciou pomôže a my budeme veci riešiť v pravý čas, bez akéhokoľvek zaváhania ako roboti. Veď napokon, ako ľudia máme kapacitu riešiť náročné úlohy. A tie aj podľa Fábika vždy náročnými aj zostanú. „Vždy si od nás budú vyžadovať veľa síl, koncentrácie. No taktiež v nás budú vytvárať obavy, či nezlyháme. A tieto fakty musíme prijať.“

prokrastinacia

A faktom tiež je, že prokrastinácia zasahuje tak do osobného, ako aj do pracovného života. Kariérna koučka Lucia Potocká spomína, že profesijný rozvoj nám to môže narušiť z viacerých dôvodov. „Prokrastinovaním znižujeme svoju produktivitu a efektivitu. Pracujeme potom nárazovo a výsledky práce nemusia byť kvalitné. To následne môže viesť k nedôvere v naše schopnosti dodržiavať termíny či zvládať zverené úlohy. Prokrastináciou však môžeme aj premárniť príležitosť na svoj rozvoj, na nové projekty, ktoré by nás posunuli ďalej.“

Na druhej strane v niektorých prípadoch môže byť prokrastinácia v istej miere „cestou“ práve k ďalšiemu posunu. Kým, ako spomína Potocká, v proklientsky orientovaných pozíciách je odkladanie na neskôr problémom smerujúcim nielen k negatívnemu menu jednotlivca, ale aj firmy a kým v IT sektore a projektovom manažmente prokrastinovanie nemá miesto, pretože tu termíny znamenajú zisk a úspech, tak sú oblasti, kde je občas dobrou voľbou.

prokrastinacia

„V kreatíve alebo výskume môže byť určitá miera prokrastinácie užitočná. V prípadoch, kedy sa rieši komplexný problém, projekt či výskum, môže dodatočný čas na premýšľanie a inkubáciu nápadov viesť k inovatívnejším a hlbším riešeniam. Napríklad v umení, písaní, dizajne alebo vedeckom výskume môže byť čas strávený mimo tradičného ,pracovného flow’ cenný pre kreatívny proces. Tu môže byť prokrastinácia skôr strategickým odložením práce, ktoré umožňuje ideám dozrieť a rozvinúť sa.“

Samozrejme, Potocká zároveň dopĺňa, že v takomto prípade musíme rozlišovať medzi produktívnym časom na premýšľanie a nečinnosťou spojenou s odkladaním povinností. No a hoci, ako spomenul i psychológ, neexistuje nejaký „zázračný elixír“ proti prokrastinácii, pár tipov, ako si s ňou poradiť, predsa len je. Kariérna koučka napríklad radí rozdeliť si veľké a zdĺhavé úlohy na menšie kroky. „Vytvoríme si tým jasné míľniky a zvýšime motiváciu. Po ich dosiahnutí totiž vidíme progres na ceste za celkovo splnenou úlohou.“

prokrastinacia

Pomáha i stanovenie si priorít a plánovanie. Ako Potocká zdôraznila, prioritizáciou úloh si efektívnejšie zorganizujeme svoj čas. „Dôležité je tiež vyhnúť sa rôznemu rozptyľovaniu. Vytrieďme si konkrétne časy a venujme vtedy pozornosť len danej veci.“ Tento „focus time“ nás postupne odmení zvládnutím daných úloh. Ak je to potrebné a cítime, že nám to pomôže, skúsme aj zmenu. „Môže to výrazne ovplyvniť produktivitu. Zmeniť či prispôsobiť pracovné miesto a prostredie znamená niekedy výrazne podporiť sústredenie a zlepšiť motiváciu.” No tak ako Fábik aj Potocká jednoznačne potvrdzuje, že pri prokrastinácii je dôležité sebauvedomie a sebareflexia. Ak spoznáme, čo ju v nás spúšťa, poradíme si s ňou jednoduchšie.

Text: Eva Vašková, foto: pexels.com