Ak nepoznáte význam skratky z titulku, možno ste okrem zvedavosti pocítili aj obavu, že vám uniklo čosi dôležité. Nuž a to je ono: strach z premeškania, čiže v originále Fear of Missing Out – FoMO.
Vďaka technológiám máme kohokoľvek a čokoľvek na dosah kdekoľvek a kedykoľvek. Pričasto však zabúdame, že aj tak nemôžeme obsiahnuť všetko. Pri ignorovaní onoho kľúčového dôvetku nastupuje syndróm FoMO.
Existencia pod kontrolou
V profesijnej sfére býva vzpieranie sa nevyhnutnosti najsilnejšie. Bojíme sa zlyhania, poklesu reputácie, premeškania príležitosti (na kariérny postup, mega obchod, oslavu o pár úradovní vedľa) či dokonca úplnej straty príjmu.
Prieskum Pew Research Center ukázal, že 44 % ľudí vidí priamu úmeru medzi dostatkom informácií a pocitom kontroly nad svojou existenciou. K tomu sa ešte 35 % skôr prikláňa k takejto súvislosti.
Nie je to prokrastinácia
Ako pri všetkých závislostiach – vrátane nelátkových – môže rastúca potreba prísunu „drogy“ vyústiť do patologického štádia. V tomto prípade ide o saturovanie deficitu na úkor vzťahov v civile a produktivity v zamestnaní.
Rozvinuté FoMO sa prejavuje obsedantným striehnutím na e-maily, reflexívnymi reakciami na notifikácie, intenzívnym scrollovaním. Nie je to klasická prokrastinácia, ale dôsledok obáv (v skutočnosti napospol nezmyselných), že vinou absencie na pulze udalostí budeme pôsobiť diletantsky, nezapojene, prehliadnuteľne.
Najlepší možný život
„FoMO je neuróza vyplývajúca z informačnej deprivácie a ťarchy eventuality, že nám uniká náš najlepší možný život,“ definovala túto poruchu pre portál Well and Good psychoterapeutka Sheva Rajaeeová.
Dodala, že FoMO je podvedomým atavizmom. Praľudia boli bytostne odkázaní na zahrnutie do komunity: „Keď nás nezavolali k ohňu alebo nepribrali na lov, osamote sme sa desili potenciálneho napadnutia šabľozubým tigrom.“
Oxfordský slovník
Syndróm FoMO identifikoval biznisový guru Dan Herman, na prelome milénií sa ním zaoberal v magazíne The Journal of Brand Management. Výraz však premiérovo použil až Patrick James McGinnis pred dvadsiatimi rokmi vo vysokoškolskom časopise Harbus počas štúdia na Harvard Business School. Od roku 2013 FoMO figuruje v Oxford English Dictionary.
Paralyzujúcou fázou je FoDA: strata schopnosti konať. Kvantum možností natoľko prevýši kapacitu selektovať ich a prospešne využívať, až „obete“ definitívne uviaznu v online priestore a vylučujú sa zo zdravých spoločenských väzieb.
Panika bez mobilu
Bežný človek v priemere odblokuje svoj mobil 58-krát za 24 hodín. Sedem z desiatich takýchto aktivácií trvá pod dve minúty a polovica z nich nastáva do troch minút od konca tej predchádzajúcej.
Ak sa zdráhate veriť týmto údajom, pripomeňme, že smartfóny okrem komunikácie slúžia aj ako prehliadač, budík, kalendár, navigácia, krokomer, svietidlo, fotoaparát, platobná karta…
Takáto miera „zrastenosti“ môže viesť až k chorobnej obave z vybitia batérie či straty zariadenia. Fóbia dostala už aj meno: nomofóbia – od „no-mobile-phone phobia“.
Digitálny minimalizmus
Spomenutý Herman na báze svojich skúmaní tvrdí, že až 70 % dospelých má osobnú skúsenosť s FoMO rôznej závažnosti a 15 % populácie sa s týmto fenoménom nevie vyrovnať.
Radikálnou terapiou je tzv. digitálny detox. Aaron Harvey z podpornej entity Intrusive Thoughts však odporúča menej prísny minimalizmus, napríklad priebežné vypínanie notifikácií. Editor webu Digital Minimalism Craig Link na to nadväzuje: „Zjednodušený život nie je neplnohodnotný život, ale život obsahujúci len to, čo je pre človeka podstatné a robí ho šťastným.“
Text: Miki Kočan ml., foto: unsplash.com
