V posledných rokoch, keď je v Bratislave vŕzgajúci sneh pod nohami skôr vzácnosť, vo mne o to väčšmi vzrástla túžba vydať sa do zimných miest. Tentoraz rozhodnutie padlo na Rigu, hlavné mesto Lotyšska.
Musím priznať, že moje očakávania a predstavy sa naplnili do bodky. Na výlete ma všade sprevádzal sneh, počas dňa snežilo tak akurát, aby to nebolo nepríjemné a panovalo bezvetrie. Ideálne na zimnú mestskú turistiku. Stačilo sa vyzbrojiť teplým oblečením a dobrými topánkami, a tak som celodenné objavovanie pobaltskej Rigy zvládla úplne v pohode a v dobrej nálade. Ak ste tiež typ cestovateľa, ktorý nemá problém s cestovaním aj v chladnejších mesiacoch roka, ba naopak, túži zažiť atmosféru zaujímavých miest v zime, tak smelo do Rigy.
Aj keď je možností naozaj mnoho, Pobaltie je určite jeden z dobrých nápadov, kam smerovať svoje zimné kroky. A Riga je perfektná voľba. Ešte doma som si naštudovala, čo všetko by stálo za to pozrieť si a ostatné som už ponechala na náhodu.
Ako v časoch poriadne dávnych
Začať som chcela spoznávaním malebného historického centra, ktoré patrí od roku 1997 do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V zime je tu naozaj krásne – žiaden pretlak turistov, zasnežené uličky a historické budovy dodávajú týmto miestam až romantické kúzlo. Pri potulkách natrafíte aj na jedno z veľkých rižských lákadiel – tri budovy s názvom Traja bratia, pričom stavba každej z nich spadá do iného storočia. Prvá namaľovaná na bielo patrí k najstarším budovám v meste, jej vznik sa datuje do konca 15. storočia. Vtedy Riga vo veľkom obchodovala s nizozemskými kupcami, čo sa odrazilo na výraznom vplyve ich kultúry a umenia vo všetkom, a tak aj tento dom nesie znaky nizozemskej renesančnej architektúry. Druhá žltá pochádza zo 17. storočia a poslednú so zelenou farbou postavili začiatkom 18. storočia – zelená údajne preto, aby odvrátila zlých duchov.
Dom čiernych hláv, dominanta na Radničnom námestí, patrí s charakteristickou architektúrou k najfotogenickejším miestam v meste. Hoci tu pôvodná budova stála už od 14. storočia, pri bombardovaní počas 2. svetovej vojny ju vojská Nemcov a Sovietov, žiaľ, zničili. Rižania však na význam budovy, ktorá slúžila na verejné účely pre obchodníkov, nezabúdali a medzi rokmi 1996 až 2000 ju nanovo zrekonštruovali a vystavali. Možno ju tak opäť obdivovať v plnej nádhere.
Obete minulých režimov
Na námestí nájdete aj ďalšie dôležité miesto – Múzeum okupácie Lotyšska. Pokiaľ vás zaujíma história a dejiny minulého storočia, nemali by ste vynechať jeho návštevu. Výstava je veľmi pútavo poňatá, ja som s nadšením a zvedavosťou vydržala čítať každý jeden riadok, sledovať všetky videá či skúmať fotografie, ktoré návštevníkovi približujú ťažké časy Lotyšov počas okupácie nemeckými nacistami a Sovietskym zväzom v období rokov 1940 až 1991. Za múzeom vonku neprehliadnite aj pamätník venovaný obetiam týchto režimov.
V súvislosti s neľahkými dejinami Lotyšska som mala v pláne navštíviť aj niekdajšie sídlo Cheky – predchodkyne KGB – v Rige. Iné pomenovanie má The Corner House, podľa toho, že sa nachádzala v rohu, kam sa aj vchádzalo a v ktorej sa neprávom zmenil osud toľkých ľudí. Bez poplatku sem môžete nazrieť a aspoň čiastočne si predstaviť dusivú atmosféru, aká tu musela kedysi panovať. Vo vnútri sa nachádza aj expozícia, no ja by som odporúčala priplatiť si za komentovanú prehliadku – vďaka nej sa dostanete aj do vyšších poschodí, lístky a termín si však treba ustrážiť a zabezpečiť s predstihom.
Najkoncentrovanejšie
Riga je právom mekkou Art Nouveau – bola som nadšená, keď som na ne pri potulkách mestom stále narážala. To súvisí so skutočnosťou, že Riga zažívala veľký finančný a demografický boom práve v čase, v ktorom Art Nouveau dosahovalo vrchol. Pri objavovaní architektúry natrafíte aj na dom so zaujímavou históriou – Dom mačiek, na streche ktorého sa naozaj nachádzajú sochy dvoch čiernych mačiek. Pobavil ma ich príbeh – jedna z verzií hovorí, že majiteľ ich sem umiestnil po tom, ako mu kvôli pôvodu zakázali vstup do Domu veľkého cechu. Aby cech nahneval, otočil ich tak, aby do okien budovy oproti smerovali svojím mačacím zadkom. Po zdĺhavom súdnom spore mu nakoniec udelili súhlas, mačacie sochy však musel, prirodzene, nechať natočiť opačným smerom.
Najväčší na svete
Takmer každé mesto má svoj trh, či už väčší alebo menší, kde nielenže všeličo kúpite, ale zároveň oplýva osobitým kúzlom a tak trochu stelesňuje život miestnych. V Rige to platí mnohonásobne – centrálny trh sa nachádza v priestoroch bývalých nemeckých hangárov, ktoré taktiež patria do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Radí sa k najväčším na svete a kúpite tu naozaj všetko – od výborných domácich potravín, syrov, ovocia a zeleniny až po ryby a veci do domácnosti či suveníry. Zároveň tu možno vnímať aj ruský vplyv, keďže Rusov v Rige žije pomerne veľa. Ak sa tu ocitnete a radi skúmate architektúru bežných budov a ich fasády, rozhodne sa prejdite aj po okolí, kde cítiť priemyselného ducha. Po pár minútach sa dostanete k neprehliadnuteľnej Lotyšskej akadémii vied a hoci je produktom socialistického realizmu, ktorý sa viaže na náročné obdobie histórie nielen Lotyšska, jeho obyvatelia sú na ňu hrdí. Ide o impozantnú a fascinujúcu stavbu, z ktorej vrcholu je krásny panoramatický výhľad na mesto.
Unikátna a plná života
Veľmi atmosférickým miestom v Rige je štvrť Kalnciema, v ktorej cítiť tak trocha iného ducha tamojšej histórie, než keď sa prechádzate po historickom centre. Do očí mi okamžite udrel komplex drevených domov z 19. storočia, ktoré prešli renováciou. Cieľom bolo nielenže zachovať pre toto miesto charakteristickú architektúru, ale priniesť sem aj nový šmrnc. Ulice sú takýmito budovami lemované a v okolí to naozaj žilo. Kaviarne, reštaurácie, džavot mladých aj starších – to všetko skrátka vytváralo veľmi príjemnú a pozitívnu náladu. Navyše sú tu miesta, kde si môžete dať skvelé víno, jedlo či navštíviť nejakú kultúrnu akciu a každú sobotu sa tu vo veľkom rozbehnú vychýrené farmárske trhy.
V Rige je mnoho ďalšieho, čo spoznávať a kam sa vydať, je to pútavé mesto s pestrou škálou možností a zaujímavou históriou. A letenky tam sú za naozaj dobrú cenu, takže hoci sa sem vyberiete „iba“ na predĺžený víkend, určite sa budete vracať so skvelými zážitkami.
Park Vērmanes a čerešnička na torte
V samotnom centre mesta sa nachádza aj park Vērmanes, príjemné miesto na prechádzku v každom ročnom období. Je druhým najstarším v meste, vznikol v začiatkoch 19. storočia. Počas roka sa tu zvykne aj kadečo organizovať. V zime má svoje čaro nielen cez deň, ale aj večer, keď v príjemnom osvetlení lámp kráčate zasneženými chodníčkami. Po vychádzke v mínusových teplotách odporúčam zahriať sa v čajovni Tabu Tea House, na ktorú natrafíte na strane parku pri ulici Elizabetes iela. Domček so štvorcovým pôdorysom poskytuje útulné miesta na sedenie, z ktorých je navyše pekný výhľad do parku. A hoci tu v prvom rade podávajú rôzne čaje, menu obsahuje aj kávu, mliečne nápoje či alkohol a samozrejmosťou je aj niečo na zahryznutie. Ak nie ste zrovna čajový znalec, no mali by ste chuť a odvahu ochutnať niečo, čo vás vzpruží a zároveň zahreje, odporúčam vyskúšať indický nápoj Calcutta Masala Chai. Sladký nápoj s koreninami a mliekom je naozaj pochúťka.
Kino Bize
Teším sa vždy, keď mám možnosť navštíviť zaujímavé kino. A v Rige sa presne jedno také nachádza. Kino Bize je poriadne zašité na nádvorí v jednej z uličiek, takže bežný turista, ktorý ho cielene nehľadá, naň len tak ľahko nenatrafí. Prvé, čo som si z diaľky všimla, bolo vyvesené tričko s motívom venovaným filmovému podivínovi Davidovi Lynchovi, a tak som už tušila, že to bude stáť za to. Bolo to však nad moje očakávania a vkročila som do skutočného sveta kinofilov!
Pri vstupe sa môžete buď pred filmom, alebo po jeho skončení osviežiť nápojom a drobnými pochutinami v štýlovej kaviarni. Milá čašníčka mi ochotne o kine porozprávala. Na stene viseli aj tričká s inými motívmi, napríklad z filmu Taxikár či s majstrom napätia Hitchcockom. Veľký zážitok je však samotná kinosála. Tak akurát zafúľaná, s veľkým starosvetským lustrom a kobercom pred plátnom. V prípade, že budete mať chuť zájsť si na večerný drink do trošku netradičného priestoru, príďte sem – a možno budete mať šťastie a v kine sa bude premietať aj nejaký film v angličtine.
Text a foto: Miriama Vojteková
