Nič mi nehovor, napíš mi

165
Písmo

Skrývame sa. Za klávesnice a dotykové obrazovky. Nie je reč o profiloch na sociálnych sieťach, zoznamkách či inzertných portáloch. Ide o naše písanie. Počítače a mobily povedia iba dané slová, no papier nás prezradí.

Ako hovorí grafologička Otília Horňáková, už Aristoteles vyslovil: „Hovorené slová sú symbolmi duševných skúseností a písané slová sú symbolmi hovorených slov. Tak, ako žiadny človek nemá rovnaký hlas, tak ani žiadny človek nemá rovnaké písmo.

Písmo

Písanie máme vnímať ako prácu nášho mozgu a nie iba ako mechanickú činnosť rúk. „V každom písmenku sa premieta výraz celej osobnosti pisateľa.“ Grafológia „vykladá“ písomný prejav, no ide o odbornú disciplínu a žiadny grafológ nie je, ako spomína Horňáková, jasnovidec. Potrebuje mať základné informácie. Pohlavie, vek, prekvapí aj vzdelanie či národnosť. „Písomný prejav je zrkadlom človeka, čo odráža všetky psychické, charakterové, zdedené i nadobudnuté črty osobnosti.“ Grafologička poodhalila aj niečo z „výkladového slovníka“.

Písmo

Napríklad to, ako tesne píšeme pri sebe slová, je pomyselným metrom našej extro a intra verzie. Naširoko píšu ľudia bez zábran. Smelí „zajkovia“ túžiacici po poznaní. Natesno to majú disciplinované typy, ktorých ťažšie nahovoríte na nejaký risk. Sebavedomí dajú o svojom egu vedieť aj veľkým písmom. Sú za tým i veľké ambície, túžba po viditeľnosti. Malé písmo nie je len o obmedzovaní sa na priestore, ale aj o obmedzovaní seba. No takýto pisateľ je precízny a skromný.

Tam, kde prehovorí rukopis, nemá šancu žiadna pretvárka.

Doľava, doprava, kolmo. Pojmy dôležité v navigácii, ale aj grafologickom čítaní. Ak vám drahý napíše lístok do kytice písmom s ľavým sklonom, verte, že emócie bude skrývať. Očakávajte skôr pasívnosť. Text smerujúci doprava, smeruje doslova k vám. Ide o typ, ktorý prejavuje náklonnosť k druhým. Je to otvorený a ústretový človek. Pravý sklon prejavuje osobný, citový a vášnivý vzťah k osobám. Kolmo píšu individualisti, ktorí chcú mať veci pod kontrolou. Dôležitá je aj interpunkcia. Ak predchádza písmenám, pisateľ hľadí dopredu – do budúcnosti. Dôkladnú, rozvážnu povahu spoznáte podľa Horňákovej aj v pomalom písaní. Činorodý a temperamentný sangvinik naopak niekedy skôr napíše či koná, ako myslí.

Písmo

No a jasný odkaz má Horňáková aj pre tých, ktorí by lži „chceli predĺžiť nohy“: „Zlaté pravidlo hovorí, že písmo neklame! Tam, kde prehovorí rukopis, nemá šancu žiadna pretvárka.“

Pawla Šoltisová, ktorá vedie kurzy kaligrafie, rovnako tvrdí, že hoci píšeme rukou menej: „… stále platí, že písmo je nezameniteľnou súčasťou našej individuality. Kaligrafia, je už ,vyšší level’. Vždy bola najmä estetickou formou krasopísania.“

Pripomína, že kaligrafia nie je len jedna. Nad dávnym odkazom sa skláňa v historických štýloch, s moderným človekom dneška sa snaží potykať si v štýloch súčasných.

„Nemusí byť vždy na úrovni umenia. Často je kaligrafický prejav remeslom. Či už sa niekto rozhodne naučiť sa písať v určitom historickom štýle, gotickou textúrou alebo švihovým štetcovým písmom, postup je podobný. Po začiatočníckych pokusoch sa môže zdokonaľovať.“ Kaligrafka totiž vie, že najskôr sa musí zvládnuť remeslo, až potom umenie. Bez talentu a kreativity to tiež nepôjde.

Písmo

Ak vaše pokusy s úhľadným písmom skončili v zošite z prvej triedy, Šoltisová hovorí, že na kurzy kaligrafie prichádzajú ľudia aj so zámerom vylepšiť si svoj „škrabopis:“„Možno sa to nezdá, ale pri písaní kaligrafických ťahov sa zúčastňuje veľké množstvo svalov a mozog. Pri trpezlivosti a tréningu sa aj ,kocúri’ naučia kaligrafický štýl. Potrebujeme dostať do pamäte jemné, koordinované pohyby. Za krásny výsledok to úsilie však stojí.“  

Písmo

Text: Eva Vaškov, foto: pexels.com, pixabay.com