Zber dažďovej vody prospieva rozpočtu, pestovanej vegetácii aj životnému prostrediu všeobecne. Na čo treba myslieť pri inštalovaní suda v záhrade vedľa nehnuteľnosti alebo pri zastrešenej terase rodinného domu?
Aj improvizovaná, zhora nezakrytá nádoba na zachytávanie zrážkovej vody a jej následné použitie na prídavné zavlažovanie je z ekologického a ekonomického hľadiska lepšia ako žiadna. Napokon, inej voľby ani niet na miestach bez stavieb s odkvapmi, respektíve so zastrešením z eternitu, azbestu alebo asfaltu.
Z prevádzkových i bezpečnostných dôvodov sú však vhodnejšie komerčné verzie s horným vekom – chrániace deti i drobnú faunu a vylučujúce hrozbu vzniku liahne komárov či zahnívania napadaného lístia.
Variant podľa ľubovôle
Narábanie s tekutým obsahom priemyselne produkovaných retenčných nádob s objemovým, materiálovým, povrchovým, tvarovým i farebným vyhotovením podľa ľubovôle je oveľa praktickejšie, a to zásluhou výpustných ventilov, pričom poskytujú aj možnosť napojenia záhradnej hadice. Navyše majú ukotvenie proti prevrhnutiu a poistku proti pretečeniu.
Okrem toho sa na zimu ľahšie dajú vyradiť z činnosti v záujme ochrany pred ničivo rozpínavou zamrznutou tekutinou. Majú protiplesňovú úpravu a sú UV rezistentné, dobre udržiavateľné, esteticky nerušivé a plne recyklovateľné.
Postačujúci objem
Nezanedbateľným argumentom v prospech moderných zberných sudov s napojením na vertikálny odkvapový zvod je ich objem. V stredoeurópskych končinách treba na doplnkové zaliatie jedného áru pozemku s kombinovaným zložením vegetácie (úžitkové aj okrasné záhony) priebežné zhromažďovanie dažďovej vody v jednej či viacerých nádobách s úhrnnou kapacitou približne 700 litrov. Aj najväčšie konvenčné sudy – železnými obručami posťahované oblé fošne bez poklopu – nemajú nad 500 litrov.
Záleží aj na metráži strechy
Pochopiteľne, čím väčší objem nádoby alebo sústavy, tým viac vody dokážete zachytiť v období s výdatnou zrážkovou činnosťou a uskladniť na suchšie periódy. Pozor, záleží pritom aj na metráži samotnej strechy.
V intenciách do 1 000 litrov sú riešením nadzemné nádrže z robustného plastu s kovovým spevňujúcim obopnutím.
Až 10-tisíc litrov pojmú zapustené cisterny s prítokmi z rín zavedenými pod terén a s čerpadlami na spätnú distribúciu vody, čo je však variant skôr už pre veľkopestovateľov, nie hobby záhradkárov.
Cibuľa nie je karfiol
Pri kalkulácii rátajte s tým, že plodiny majú značne rozdielny smäd. Zatiaľ čo cibuli počas jej vegetačného obdobia stačí 50 litrov doplnkovej vody na štvorcový meter, karfiol si žiada až šesťnásobok.
Ešte výrazne väčšia je spotreba pri udržiavaní trávnika: štvorcový meter vypije až okolo 700 litrov prídavnej závlahy ročne. Mimochodom, v prepočte na ár je to finančná hodnota na úrovni 100 eur…
Závlaha bez vápnika
Zásadné zníženie spotreby vody zo siete je dostatočnou priamou obhajobou zriaďovacích nákladov na zberný sud v desiatkach eur. Nepriama spočíva v poukázaní na prosperovanie plodín i dekoratívnych rastlín vďaka absencii vápnika a chemických zložiek obsiahnutých vo vode z verejného rozvodu.
Zásluhou zavlažovania výhradne zrážkami – padajúcimi či zadržanými – bude vegetácia dostávať iba vápnik, ktorý jej prípadne cielene poskytnete inou formou, než je polievanie „tvrdou“ vodou z kohútika.
V súvislosti s ňou je problémom, že vyhláška rezortu zdravotníctva odporúča pre ľudí rozpätie koncentrácie všetkých viacmocných katiónov kovov alkalických zemín, najmä vápnika a horčíka, 6,16 – 28 °dH, lenže pri rastlinách je kritickou hornou hranicou už 21 °dH.
Text: Miki Kočan ml., foto: Unsplash.com
