Varíte si bylinkové čaje? Dochucujete jedlo čerstvými bylinkami? Vydáte sa niekedy na ich zber? Ak nedáte na bylinky v domácej „lekárničke“ či kuchyni dopustiť, potom budú postrehy bylinkárky a šéfkuchára pre vás zaujímavým čítaním.
Bylinkárka Monika Čechová Golasovská spomína na úvod fakt, ktorý výrazne „nahráva“ nášmu spojeniu s prírodou. Podľa výskumov už dva a pol hodinový pobyt v prírode pridá našej imunite na sile o 30 %. „V bylinkách je potenciál, ktorý nám ponúka príroda. Užívať ich môžeme ako nálevy, čaje, tinktúry. Minerály či vitamíny, ktoré obsahujú, majú pôsobiť ako prevencia voči rôznym zdravotným problémom. Vitálne huby obsahujú dokonca prírodné polysacharidy a sú prírodnými stimulantmi imunitného systému. Betaglukány pomôžu skrátiť dobu infekcie a zmiernia ju.“
Bylinkárka pripomenula aj akési zlaté pravidlo, ktoré hovorí, že zbierame len to, čo dobre poznáme a toľko, koľko potrebujeme.
Za univerzálnu bylinu v „bylinkovej lekárničke“ považuje pani Monika pŕhľavu. „Má veľkú schopnosť čistiť organizmus od škodlivín v tele. Pri únave dodá železo, pomocníkom je pri nachladnutí či alergiách. Siahnuť po nej môžeme pri zápaloch močových ciest, ochoreniach žlčníka či pečene.“
S horúčkou a nachladnutím si poradí kvet lipy a bazy čiernej. Púpava má zasa silu vo svojom koreni. Usušený pomôže pri očiste organizmu aj zažívacích ťažkostiach. „Na kašeľ si nasaďte čaj zo sušeného slezového a divozelového kvetu s materinou dúškou, tymianom alebo skorocelom.“
Bylinkárka spomína aj kvapky z mladej jarnej dubovej kôry. Výborne vydezinfikujú rany, štípance a afty. „Siahnite po nich však aj pri bolestiach zubov – ďasien či zdurených mandliach. Olej z ľubovníka oceníte pri hojení rán či popálenín, ale doprajte si ho aj pri masáži.“
No a ak si po bylinky zájdete najradšej priamo do lesa, tak pani Monika pridala pár rád aj pre zberačov. „Bylinky zbierajte len za slnečného počasia. Ak potrebujete korene, tak tie sa najlepšie vyrývajú zo zeme na jeseň. Korene nikdy nepremývajte horúcou vodou. Nelúpte ich vrchnú časť, pretože tam je najviac účinných látok.“
Bylinkárka pripomenula aj trochu „čarovný“ význam fázy mesiaca. V čase jeho dorastania sa vraj najlepšie zbierajú nadzemné časti. Keď mesiac ubúda, vydajte sa na korene a podzemky. Potom, čo si bylinky odpočinú na suchom a tmavom mieste a usušia sa do stále zachovalej farby, tak ich v rovnakých podmienkach aj skladujeme. „Nekombinujme ich ale do rôznych zmesí, bylinkový mix si pripravme vždy priamo podľa potreby.“
S bylinkami si výborne „tykajú“ aj kuchári. Pre Andreja Turčeka, šéfkuchára, sú to koreniny, ktoré krásne jedlo doladia nielen chuťou, ale aj vôňou. „Bylinky majú inú chuť sušené a čerstvé. Niektoré sú výraznejšie po usušení – napríklad oregano. Najviac používané bylinky v mojej kuchyni sú šalvia, bazalka, tymian, mäta, estragón, koriander, rozmarín, pažítka a kôpor.“
Podľa Turčeka sú kôpor a koriander špecifické bylinky, ktoré niekto jednoducho miluje a niekto ich nemá rád. „Keď som prvýkrát ochutnal koriander, nebola to pre mňa prijemná chuť. Mal som pocit, že som jedol saponát. Časom som si zvykol na tú chuť a dnes ju milujem. Kôpor som jedol odmalička, babky ho používali do prívarkov.“
Turček pridal aj tip na jednoduchý recept na bylinné oleje, ktoré majú plnú chuť po danej bylinke. „Neutrálny olej, napríklad repkový, zohrejeme na 70°C a do neho pridáme napríklad pažítku. Vymixujeme to do hladka a precedíme cez gázu. Olej musíme ihneď schladiť, aby mal peknú farbu.“
Text: Eva Vašková, foto: Pexels
