Pre ľudí, ktorí neobľubujú preurbanizované mestá s vysokými mrakodrapmi alebo davy ľudí v prímorských strediskách, môže byť dobrou alternatívou tak trochu zabudnutý, ale slnečný a pokojný ostrov Bornholm s približne 43 000 obyvateľmi.
Aj keď ostrov leží zhruba 50 kilometrov od švédskej pevniny, administratívne patrí Dánsku a súčasne je aj najvýchodnejším bodom tejto severskej krajiny. Pre najväčší počet slnečných dní v celom Dánsku dostal prívlastok slnečný ostrov.
Juh aj východ ostrova lemujú piesočné duny a pláže s jemnulinkým bielym pieskom, podobným, aký môžete nájsť v americkom Miami. S tým rozdielom, že na Bornholme dávajú prednosť prírode, nenájdete tu klasické plážové vybavenie, ležadlá na prenájom alebo bufety. Dáni sú zvyknutí priniesť si všetko so sebou. Najjužnejšia a najkrajšia pláž sa nachádza pri mestečku Dueodde. Široký voľný pás s bielym pieskom je lemovaný z jednej strany Baltickým morom a z druhej voňavým borovicovým lesom. Miesto zatraktívňuje maják, ktorý poskytuje návštevníkom iný pohľad na krajinu.
Najčastejšie bicyklom
Najčastejšími návštevníkmi ostrova sú Dáni a Švédi. Najväčší ruch je tu cez letné prázdniny, ale v ostatné mesiace je ostrov oázou pokoja. Dokonca niektoré hotely a reštaurácie sú mimo sezóny zatvorené. Z prístavu Køge, ktorý je blízko Kodane, chodí trajekt do hlavného mesta ostrova Rønne, ktoré nie je nijako veľké, má okolo 13 000 obyvateľov. Možnosťou je aj prísť cez švédsky Ystad alebo lietadlom z Kodane. Hneď v prístave v Rønne sa nachádza veľká požičovňa bicyklov, ktoré sú najčastejším dopravným prostriedkom. Po ostrove sa veľmi pohodlne prepravuje aj miestnou autobusovou dopravou. Nenájdete tu však klasické cestovné poriadky, ale len QR kódy, ktoré po oskenovaní rozbalia cestovný poriadok.
Hlavné mesto je veľmi príjemné a prívetivé. Úhľadné mestečko s prístavom plným malých miestnych jácht a plachetničiek, ktoré sú súčasťou miestneho koloritu, môžete pozorovať z terás kaviarní, alebo len tak z promenády, ktorá vedie popri mori.
Ostrov Bornholm je plný rôznorodých prekvapení.
Raj pre fotografov
Sever ostrova je skalnatý so žulovými útesmi. V tejto oblasti sa nachádza národný park Helligdomskklipperne, ktorý čiastočne pripomína náš Slovenský raj so svojimi rebríkmi a drevenými chodníkmi. Priamo z roklín sa vystupuje na rozsiahle fialové pláne vresovísk, ktoré lemujú pobrežné útesy ukrývajúce tajomné vstupy do jaskýň. Cestu s prírodnými krásami je možné prerušiť návštevou galérie súčasného umenia Bornholms Kunstmuseum v blízkosti mestečka Gudhjem. Architekti Johan Fogh a Per Følner do budovy z roku 1993 zakomponovali i existujúci prameň vody, takže interiérom s historickými i súčasnými maľbami neustále prúdi potôčik. Ku galérii premáva loď z prístavu v Gudhjem a taktiež má aj autobusové spojenie. Biela moderná budova galérie je situovaná na brehu mora s krásnym výhľadom na nekonečné more z jednej strany a so zelenými lúkami z druhej. Konceptom čiastočne pripomína známu galériu Luisiana pri Kodani, ktorá je podobne zasadená do prírodnej scenérie na brehu mora. Medzi exponátmi múzea sú obrazy umelcov z Bornholmskej školy, medzi ktoré patria Olaf Rude, Oluf Høst a Edvard Weie, ktorí maľovali v prvej polovici 20. storočia. Samozrejme, v protiklade s tými najsúčasnejšími mladými autormi.
Zrúcanina hradu Hammershus láka turistov
Na ostrove sa nachádza najväčšia hradná zrúcanina severnej Európy Hammershus. Pre svoju strategickú polohu slúžil hrad tiež ako východzí bod pre krížové výpravy. Z hradu je úžasný pohľad na more a pobrežie. Nechýba tu vodná priekopa na jeho ochranu pred nepriateľmi. Spojenie historickej architektúry a prírodnej scenérie do jedného symbiotického celku v krajine – to je ukážka zrúcaniny hradu Hammershus s novou budovou infocentra, múzea, reštaurácie a veľkej terasy s výhľadom na spomínaný hrad.
V marci 2018 bolo otvorené nové centrum Hammershus – Centrum pre návštevníkov, ktoré navrhli v ateliéri Architema Architects a Christoffer Harlang. Je vybudované tak, že sa dotýka krajiny cca 200 m východne od Hammershusu a od hradu je oddelené roklinou. Dizajn centra je inšpirovaný svetoznámym dánskym architektom Jørnom Utzonom, autorom opery v Sydney, ktorý ešte v roku 1969 načrtol svoju víziu o tom, ako by sa do krajiny mohlo sformovať nové návštevnícke centrum. Vďaka svojej členitej horizontálnej podobe sa nová budova jemne umiestňuje do útesov smerujúcich k Hammershusu ako diskrétny odtlačok krajiny. Z prednej časti centra vedie ľahká lávka a spája ju so zrúcaninou hradu postavenou na stĺpoch, ktorá chráni existujúce údolie. Nová architektúra nekonkuruje tej historickej, práve naopak, citlivo kopíruje terén, nevytŕča, je akoby premostením cez vrstevnicu.
Z návštevníckeho centra môžete vidieť Hammershus v úplne novej perspektíve s úžasným panoramatickým výhľadom z veľkých okien. Keď sa návštevníci priblížia k Hammershusu, centrum nie je viditeľné. Namiesto rušenia pohľadu na hlavnú atrakciu sa budova rozširuje na strechu ako prirodzené pokračovanie skalnej krajiny, čo umožňuje návštevníkom vychutnať si panoramatický výhľad na hrad. Až neskôr pozdĺž cesty sa centrum odhaľuje a pozýva ľudí dovnútra, zatiaľ čo lávka z terasy vedie ďalej smerom k hradu s novými vyhliadkami cez údolie. Návštevnícke centrum sa tak stáva súčasťou scénického systému chodníkov s výhľadmi pozdĺž cesty, zatiaľ čo samotná budova zostane skromne v pozadí. Celý komplex novej stavby spríjemňuje pobyt návštevníkom, no má aj edukačný charakter – nachádzajú sa tu okrem výstavných priestorov aj učebne.
Objekt ale plní predovšetkým úlohu priestoru na príjemné strávenie času v tomto krásnom prostredí. Keďže je Hammershus najväčšou zrúcaninou hradu v severnej Európe, je aj najnavštevovanejšou atrakciou Bornholmu už dlhé roky. Predpokladá sa, že Hammershus bol dokončený koncom12. storočia. Má dramatický historický príbeh, ktorý je zmapovaný na výstave v galerijnej časti infocentra. To, že nová architektúra je prispôsobená aj hendikepovaným návštevníkom a rodinám s malými deťmi, netreba ani spomínať, v tejto časti Európy sa to berie ako samozrejmosť. Celá stavba je bezbariérová.
K zaujímavým stavbám patria tiež mlyny na mletie múky.
Kaolín predurčil vznik keramických dielní
Ďalšou zaujímavosťou ostrova Bornholm je fakt, že sa tu kedysi ťažil veľmi kvalitný kaolín. Z tohoto dôvodu sa tu rozvinulo ďalšie kreatívne odvetvie, a to výroba keramiky. Stále sa tu nachádza stredná umelecká škola, kde sa dá vyštudovať keramika. Logickým pokračovaním sú keramické dielničky, kde môžeme vidieť časť zložitého a zdĺhavého procesu výroby. Všetky remeselne vychádzajú z tradície historickej keramickej továrne v Hjorts. Venuje sa veľká pozornosť detailom tvaru a povrchu. Väčšina výrobkov so surovým a vodou brúseným povrchom krásne kontrastuje s vysoko leštenou vnútornou glazúrou. Takáto kombinácia je typická pre severský dizajn. Jedným z takýchto moderných keramických ateliérov je aj MIE Mølgaard.
História architektúry siaha až do 12. storočia
Okrem románskej katedrály v Aakirkeby sa k ikonám ostrova radia štyri takzvané guľaté kostolíky z 12. storočia s pohanskými prvkami. Kostolíky sa nachádzajú v obciach Nylars, Sterlars, Nyker a Olsker. Majú typickú bielu farbu, sú postavené v románskom štýle a dôležitým znakom je ich kruhový pôdorys. Boli nielen duchovným stánkom, ale slúžili ako útočisko v dobách ohrozenia.
K zaujímavým stavbám patria tiež mlyny na mletie múky. V súčasnosti sa na ostrove nachádza už len jeden funkčný mlyn, ktorý naozaj melie múku a nachádza sa v Rsdale. Je viac-menej atrakciou pre turistov. Pri návšteve môžete získať recept na jedinečný domáci chlieb.
Udiarne s charakteristickými komínmi
Vo výpočte zaujímavostí nesmieme zabudnúť na špeciálne budovy udiarní. Gastronomickou špecialitou na ostrove sú totiž údené ryby, ktoré sa údia v špeciálnych udiarňach. Tá prvá bola na Bornholme postavená v roku 1893 v mestečku Hasle. Budova udiarne sa vyznačuje charakteristickými komínmi so širokým hrdlom v spodnej časti, kde sa údia ryby. Po vyúdení musia ryby prejsť procesom ďalšieho sušenia.
Ostrov Bornholm je plný rôznorodých prekvapení. Dá sa tu príjemne oddýchnuť, zašportovať si, vychutnávať si prírodné bohatstvo, navštíviť historické pamiatky, obdivovať novú architektúru, keramiku s čistým severským dizajnom, prírodné bohatstvo či okúsiť kulinárske dobroty.
Text a foto: Renata Rehorovská
