Krajina zapadajúceho slnka

317
Rijad
V marockých rijádoch zažijete inú atmosféru ako v štandardných hoteloch.

Aj tak sa nazývalo Maroko. Túžba navštíviť ho vo mne driemala dlho, a tak som sa nevedela dočkať príležitosti objavovať v ňom tak trocha iný život.

Výlet mal jasné kontúry – okrem hlavného mesta navštíviť aj Fes. Hoci do Marakéša som sa veľmi tešila, bola som o čosi zvedavejšia na Fes, o ktorom sa hovorí, že má duchovnejší rozmer. Kedysi dôležité centrum moslimskej učenosti patrí dnes k najvýznamnejším historickým mestám severnej Afriky a svoj intelektuálny charakter si stále zachováva.

Zablúdiť má čaro

Madrasa Bou Inania
Je vzácnosťou, že madrasu Bou Inania, ktorá slúži aj na náboženské účely, môžu navštíviť turisti.

Prechádzka starobylou a skutočne obrovskou medinou Fes el-Bali vás uchváti všetkým. Nech som kamkoľvek odbočila, z každej strany sa na mňa valili všemožné farby originálnych výrobkov, rozmanité vône, pachy a, samozrejme, Maročania. Nebojte sa však stať sa súčasťou diania, vychutnávajte si a pozorujte, ako tu ľudia žijú, pracujú a komunikujú. Akonáhle prejavíte záujem a rešpekt voči ich kultúre, oplatia vám to rovnako. Aspoň taká bola moja skúsenosť a nedala som sa odradiť ani po tom, ako som sa dala mladíkom (ne)vedome previesť kľukatými uličkami, hoci mi v mysli vyskakovala rada z bedekerov, že tak robia, aby z vás nakoniec vymámili pár dirhamov. No vďaka aj za tento zážitok, pretože som sa dostala do zákutí, kde turisti nechodia a uvidela aj inú stranu najstaršej mediny. Spolu s Fes Jdid je od roku 1981 zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. A je ozaj rozsiahla, takže v nej ľahko zablúdite, čo využíva práve tá časť domácich, ktorí majú dar vycítiť vašu neistotu – ako aj vtedy moju – a kade-tade vás zaviesť. Preto na každom kroku pozorne striehne turistická polícia s jasnou úlohou, a to potrestať neposlušných mastnou pokutou. Napriek tomu nemajte strach, po hlavných častiach starej mediny sa dá napodiv pomerne dobre orientovať a keď nechcete príliš riskovať, stačí sa držať týchto trás.

Madrasy, islamské náboženské školy, slúžili aj ako ubytovne pre študentov.

Hotel na iný spôsob

Keď som v cestovných sprievodcoch či na internete videla fotky bohato zdobených rijádov, vedela som, že sa musím ubytovať tam. Aj to som brala ako súčasť lepšieho zblíženia sa s kultúrou Maroka. Mnohé rijády dnes slúžia ako hotely pre návštevníkov. Nielen domáci Maročania, ale aj ľudia zo zahraničia ich dnes renovujú a zároveň tak neraz zachránia pred zničením. Takýto typ ubytovania je možné nájsť v rôznych cenových úrovniach, od lacnejších až po luxusné. Rijád predstavuje budovu s menším nádvorím, v ktorom dominuje fontána alebo zeleň a poskytuje tak obyvateľom nielen súkromie, ale aj príjemné prostredie, kde je možné ukryť sa pred horúcim letným slnkom. Naše raňajky vždy prebiehali práve tu, čo ma hneď zrána nabudilo energiou. Mohla som sa totiž kochať pohľadmi na niekoľko storočí staré vnútorné steny, vyrezávané cédrové drevo s nádhernými farbami či na tzv. zellige, teda ručne vyrábané mozaiky tvorené z kachličiek charakteristické pre architektúru v Maroku. Do toho štebot vtáčikov a tradičné domáce raňajky – výborný štart do nového dňa! Pobyt v rijáde ma tešil nielen vďaka krásnej architektúre a prostrediu, ale aj vlastníkovi Omarovi, ktorý svojou dôstojnosťou a nevtieravou ochotou byť nápomocný v čomkoľvek dodal celkovému dojmu romantický ráz.

Hudobníci
Kde-tu zaznieva v uliciach aj marocká živelná hudba.

Vydajte sa do marockého Fesu s otvorenou mysľou a srdcom, vychutnávajte si tamojší svet a nasávajte zážitky – Maročania sa vám odvďačia pohostinnosťou. Mne po potulkách sem-tam darovali aj datľu, a tak som pestrofarebnými ulicami kráčala s o to lepšou náladou.

Fes
Fes na každom kroku hýri farbami.

Zažiť podmanivý Fes počas ramadánu bol skvelý zážitok. Mala som šťastie, že bol v čase neveľkých horúčav – odvažujem sa domnievať, že aj nálada Maročanov bola menej podráždená, keďže sa nemuseli pasovať s hladom a smädom v neznesiteľných páľavách. Ak váhate, či navštíviť moslimské krajiny v tomto významnom mesiaci, je dôležité uvedomiť si, na aké miesta sa chystáte. V turisticky vychýrenom meste Fes som výraznejšie „obmedzenia“ nevnímala a, naopak, so záujmom som pozorovala miestnych a zvyky spojené s ramadánom. Pripravte sa na to, že otváracie hodiny rôznych inštitúcií či obchodov sa mu prispôsobujú. S fascináciou som sledovala, ako krátko pred západom slnka domáci šikovne pospratávali všetok vyložený tovar do malých krámikov, aby sa mohli čím skôr dostať domov a pustiť sa do iftaru – večerného jedla. Začínajú s datľami a mliekom a pokračujú harirou – výbornou polievkou, ktorú treba rozhodne ochutnať. K nej zvyknú podávať aj shebakiu, vysmážanú pochúťku máčanú v mede a posypanú sezamom – počas ramadánu sa v medine vyrojí množstvo stánkov s pyramídovými kôpkami tejto sladkosti. Keď zaželáte okoloidúcim Ramadan Mubarak, teda požehnaný ramadán, môžete mať šťastie a prizvú vás k rodinnej večeri – zážitok, ktorý si rozhodne netreba dať ujsť.

Čo pri návšteve nevynechať

  • madrasa Bou Inania a madrasa al-Attarine

Madrasy, islamské náboženské školy, slúžili aj ako ubytovne pre študentov. Najčastejšie ich možno nájsť v blízkosti mešít, ktoré žiaci v rámci výučby navštevovali. Podobne ako v prípade mešít a rijádov, aj tu sa uprostred samotnej stavby nachádzal dvor s fontánou. Spomínané dve madrasy patria k najkrajším a nádherná architektúra len potvrdzuje precíznu umeleckú prácu marockých majstrov.

Medina
Aj toto je bežná súčasť života Maročanov.
  • univerzita Al-Karaouine

Je jednou z najpozoruhodnejších pamiatok nielen v Maroku. Kedysi malú modlitebňu údajne založila v roku 857 alebo 859 Fatima al-Fihri, dcéra bohatého obchodníka, ktorá sem spolu s rodinou emigrovala z tuniského Kairouanu. V takmer rovnakom období mala založiť Fatimina sestra Mariam Andalúzsku mešitu, ktorá dodnes slúži svojmu účelu. Nie je jednoduché získať komplexný obraz o veľkosti univerzity Al-Karaouine, lebo je schovaná v úzkych uličkách medzi budovami. Keďže slúži ako mešita, „nemoslimovia“ sem majú vstup zakázaný – a tak nám neostáva nič iné, než aspoň cez prah nazrieť dovnútra či obzrieť si jej typicky zelenú strechu z okolitých domov.

Text a foto: Miriama Vojteková