Sú neprehliadnuteľnou súčasťou ihličnatých stromov, nájdeme ich ležať vo voľnej prírode a prekvapí nás, ak sa urodia v záhradách. Ako deti sme ich zberali počas potuliek lesom či parkom, teraz ich zvykneme využívať na výrobu dekorácií. Šišky môžu mať rôznu podobu, veľkosť, tvar či dokonca farebnosť a sú medzi nimi aj ozajstné unikáty.
Šiškami ošperkované konáre ihličnanov vnímame o niečo viac počas zimy, pritom nájsť ich tu môžeme aj inokedy. Vrcholce stromov ozdobené šiškami upútajú naše pohľady najmä vo vysokohorskej prírode, ale aj v starých parkoch či záhradách. Vo všeobecnosti platí, že čím je ihličnan starší, tým bohatšiu úrodu šišiek poskytuje. Nie každý druh sa však môže popýšiť každoročne hojnou nádielkou, atraktívnymi šiškami gigantických rozmerov alebo nápadnej farebnosti. Na prvé šišky v záhrade si obvykle musíme počkať po zasadení ihličnatej dreviny niekoľko rokov, no veľakrát sa to vyplatí, trpezlivé čakanie býva bohato odmenené. Nie vždy sa však prvé šišky objavia za veľa rokov. Existuje výnimka.
Šišky na preskúmanie
Často pestovaná jedľa kórejská (Abies koreana) je známa tým, že šišky vytvára už v mladom veku. Ďalšou dobrou správou je to, že sa na ne netreba pozerať do výšky. Stačí sa zahľadieť priamo, nájdete ich sústredené v úrovni svojho pohľadu. Tento druh jedle má navyše viacero veľmi pekných kultivarov, hoci nie všetky sa zároveň pýšia peknými šiškami. Jedľa kórejská je pomalšie rastúci a elegantne pôsobiaci ihličnan, ktorý nezaberie veľa miesta a hodí sa preto aj do menších záhrad. Šišky tejto jedle sú valcovité a čo je zaujímavé, bývajú sýto sfarbené – oceľovo modré až sivé. Bohatá úroda je v tomto prípade podmienená správnym umiestnením tohto stromu. Ocení chránené stanovište v polotieni a ulahodí mu skôr vlhkejšia pôda. Ide o reprezentatívny a hodnotný ihličnan, ktorý upúta ako solitér v udržiavanej trávnatej ploche, vo väčšej predzáhradke alebo v širšom záhone na dvore.
Najväčšie a najmenšie
Z botanického hľadiska sú šišky vlastne plody ihličnanov a pozostávajú z usporiadaných zdrevnatených šupín s bázou pre semienka. Vznikajú zo samičích kvetov po opelení peľovými zrnkami z nenápadnejších samčích šištíc (tie po odkvitnutí opadávajú). Samičie kvety sa po opelení veľmi rýchlo menia, postupne zväčšujú svoj objem a zo zelenej postupne menia svoju farbu, najčastejšie na hnednú. Vo vnútri ukrývajú semená, ktoré sú vyhľadávanou pochúťkou mnohých zvierat, obľubujú ich napríklad veveričky a rôzne hlodavce. Každý ihličnan sa pritom môže pochváliť inou podobou šišiek. Môžu byť buď menšie (cyprušteky, tuje, sekvojovec, tisovec), širšie (borovica pínia), dlhšie (borovica vejmutovka, smrek obyčajný) či mohutnejšie (borovica čierna), guľovité (céder, cyprus), valcovité (jedle), alebo netradične štruktúrované (duglaska). Lákavé sú najmä šišky väčších rozmerov. Takými vyniká napríklad borovica Jeffreyova (Pinus jeffreyi), najväčšie šišky na svete však dozrievajú na borovici Coulterovej (Pinus coulteri). Mávajú dĺžku neraz až 30 cm a hmotnosť 1,5 kg. U nás tento ihličnan nájdete rásť v Arboréte Mlyňany.
Aj takáto nenáročná prírodná dekorácia dokáže spríjemniť ponuré zimné dni.
Fascinujúca farebnosť
Ani sfarbenie dozrievajúcich šišiek nie je jednotné. Vyskytujú sa zeleno-hnedasté odtiene (duglaska), hnedo-purpurové, modrasté (jedla kórejská), sivasté alebo dokonca červenkasté či červeno-fialové (jedla, smrekovec, smrek „Acrocona“ a pod.). Nápadnejšie farby sú typické pre veľmi mladé šišky, najkrajšie sfarbené sú šišky jedle kórejskej, jedle španielskej (Abies pinsapo), cédrov, no aj niektorých borovíc alebo smrekov. Keďže väčšina mladých šišiek je zelená, veľmi často splývajú s ihličím. To sa však často veľmi rýchlo zmení. Dekoratívne sú aj bobuľovité šišky, takýmito sa prezentuje napríklad borievka (Juniperus commnunis). Exotický nádych vnesú do exteriéru šišky araukárie (Araucaria araucana), hoci v našich podmienkach je to skôr vzácnosť. Sú však aj také ihličnany, ktoré šišky netvoria vôbec. Ide napríklad o miniatúrne druhy a kultivary ihličnanov.
Veľká nádielka
Bohatšia násada šišiek býva podmienená aj správnym umiestnením ihličnatej dreviny v záhrade. Na menej vyhovujúcich miestach býva šišiek pomenej alebo sa nevytvoria takmer žiadne. K úrode prispievajú nielen svetelné charakteristiky daného miesta, ale aj kvalita pôdy.
Vo všeobecnosti sa šišky u väčšiny ihličnanov objavujú po minimálne 20 rokoch od výsadby (len jedľa kórejská ich máva skôr). Tvoria sa buď každoročne, alebo raz za 2 – 4 roky. Zaujímavosťou je, že u niektorých druhoch sa šišky v čase svojej botanickej zrelosti rozpadávajú priamo na stromoch (cédre, jedle), iné zasa opadávajú zo stromov v celku neporušené. Dostávajú sa na povrch pôdy, kde sa vysemeňujú (borovice, smreky) alebo sa stanú potravou pre živočíchy. Šišky smrekovca opadavého zvyknú padať na povrch pôdy aj spolu s konárikom, na ktorom dozrejú.
Väčšinou sú šišky na konároch rozmiestené jednotlivo (borovice) a ďalej od seba, niekedy sú však sústredené v menších zhlukoch (smrekovec opadavý), čo pôsobí až rozprávkovo. Príťažlivo pôsobia aj ihličnany, ktoré sú posiate množstvom drobných šišiek (jedľovec). No a ak sa na tieto jedinečné výtvory prírody zameriate ešte viac, zistíte, že niektoré šišky odstávajú, iné prevísajú (smreky, duglasky) alebo rastú vzpriamené (jedle, cédre), či pôsobia ako tancujúce mini objekty (douglasky).
Šiška zďaleka nie je hocijaká prírodnina, dokáže aj prekvapiť. Najmä pre deti je pútavé sledovať úchvatný prírodný barometer – zatváranie a otváranie šiškových šupín. Keď na ne naprší, zatvoria sa, vo vlhku zostávajú zatvorené alebo počas suchších a slnečných dní sa zasa úplne roztvoria. Počas toho, ako šiška schne, jej vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a dochádza k postupnému otváraniu. Tento proces sprevádza charakteristické pukanie, čo sa udeje aj vtedy, ak si mokrú šišku prinesiete zvonku do prekúreného bytu.
Využitie v záhrade aj doma
Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené, dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad a záhrada nimi získava na atraktivite. Ihličnany, ktoré dekorujú pekné šišky, mali však dostať v záhrade čo najviac viditeľné a pokiaľ možno reprezentatívnejšie miesto. Niektoré druhy šišky môžete v záhrade ďalej využiť, napríklad ako prírodný mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v kvetináčoch. Využiť túto prírodninu môžete aj na výrobu štýlových jesenných či zimných dekorácií, adventných vencov alebo vianočných svietnikov. Niekedy však stačí nazbierať si rôzne druhy šišiek a umiestniť si ich do prútených či drôtených košíkov k vchodovým dverám. Aj takáto nenáročná prírodná dekorácia dokáže spríjemniť ponuré zimné dni.
Text: Daniel Košťál, foto: Daniel Košťál, pexels
