Pamätáte si pokútnych škrupinkárov v uliciach počas divokých 90. rokov? Pokladom pritom môže byť aj samotný obal – škrupina, nie iba komodita ukrývajúca sa pod ním. V prípade vtáčích vajec domácej proveniencie a najmä z veľkochovov dokonca dvojako.
Celosvetová ľuďmi manažovaná produkcia vtáčích vajec, rozumejte predovšetkým tých slepačích, do konca tejto dekády prekročí hranicu 90 miliónov ton ročne. Na začiatku milénia to ešte bolo len čosi vyše 50 miliónov. Škrupina tvorí približne 11 % hmotnosti vajíčka.
Kvantá z potravinárstva a gastra
Primárny benefit spracúvania vaječných škrupín spočíva v redukcii nákladov na ich bezúčelové odstránenie a v príspevku k ochrane životného prostredia. Doplnkový prínos má rôznorodé podoby vrátane využitia v zdravotníctve, výživovom segmente a kozmetike.
Krehký obal vajec vďaka svojej organickej podstate neznamená priamu environmentálnu záťaž. Je všeobecne známe, že škrupinami z vlastnej kuchyne môžeme bez zábran obohacovať pôdu v záhonoch alebo kvetináčoch. Čo však s kvantami, ktoré pochádzajú z potravinárstva a gastra?
Rýchlo podliehajú rozkladu
Čiastočky obsahu, ktoré uľpievajú na vnútornej strane spolu s útržkami membrán, rýchlo podliehajú rozkladu, takže škrupiny treba bez viaznutia zlikvidovať alebo nejako zužitkovať.
Pri jalovom skládkovaní zanechávajú uhlíkovú stopu prostredníctvom transportu do lokality konečného určenia a sú na nelichotivom pätnástom mieste v rebríčku zvyškov z potravinárstva a tzv. sektoru HoReCa podľa negatívneho environmentálneho dopadu.
Uplatnenie v priemysle
Druhý život vaječných škrupín po splnení pôvodného účelu tiež čosi stojí, ale je to riešenie vľúdne k prírode. Navyše, popri takejto pridanej hodnote sa dokáže vyložene rentovať, respektíve viesť k materiálovým úsporám.
Ako alternatíva vápenca už dnes bežne nachádzajú uplatnenie v hutníctve, stavebníctve či papierenstve. Poslúžia však aj ako zložka biopalív, ingrediencia kŕmnych zmesí či pri procese čistenia vôd kontaminovaných ťažkými kovmi.
Biotechnologické patenty
Len v období rokov 2015 – 2020 sa vaječných škrupín globálne týkalo 257 patentov, z ktorých „baťovských“ 99 bolo z biotechnologického odvetvia. Vo forme preparátov na podporu terapie a rekonvalescencie, ale aj prevenciu a posilnenie sa čoraz viac presadzujú v stomatológii, ortopédii či internej medicíne.
Dôvod? Úplne stačí pripomenúť, že na deväťdesiat percent ich tvorí vápnik. V ľudskom tele má tento prvok dôležitý vplyv na činnosť kardiovaskulárnej sústavy, fungovanie nervového systému, výkonnosť svalstva (plus šliach, kĺbov a väzív), stav vlasov, vitalitu pokožky…
Nuž a až 99 % vápnika v organizme sa viaže v zuboch a kostiach. Telo teda práve z nich odčerpáva rezervy pri eventuálnom deficite, čo sa následne prejavuje degradáciou chrupu a osteoporózou. Pri intolerancii na mlieko to môže byť problém.
Sami to radšej neskúšajte
Samostatnou kapitolou je zvýšená potreba vápnika počas menopauzy a tehotenstva, ale aj pri sedavom životnom štýle a intenzívnej pohybovej aktivite ako opaku, respektíve na vyváženie nadmernej konzumácie sýtených nápojov, alkoholu, kávy.
Odporúčaná denná dávka je individuálna s prihliadnutím na vek, pohlavie, zdravotný stav, hmotnosť, anamnézu a ďalšie faktory, v zásade je to však okolo 1 000 miligramov.
Praktické podotknutie na záver znie: púder z vaječných škrupín si – čisto teoreticky – môžete namlieť aj sami, ale kvalita, trvácnosť a hygienická bezpečnosť bude diskutabilná do takej miery, že to je háklivé. Radšej ich vyhoďte na kompost alebo do bioodpadu. Prípadne si vyrobte kraslice.
Text: Miki Kočan, foto: unsplash.com
