Najvzácnejšie poštové známky sveta

12023
Modrý a červený Mauricius
Mauricius je najslávnejšou známkou, vytlačili ju v malom náklade v modrej a červenej farbe.

Prvú poštovú známku na poštovú obálku nalepili v máji 1840 a hneď od začiatku sa známky dostali do hľadáčikov zberateľov. Išlo o Penny Black, známku v hodnote jedného penny, na ktorej bola vyobrazená kráľovná Viktória.

S nápadom poštových známok a predplateného posielania pošty prišiel autor poštovej reformy sir Rowland Hill. Na jeho podnet taktiež vypísali súťaž o stvárnenie prvej poštovej známky.

Penny Black a Penny Red: prvé známky s portrétom kráľovnej Viktórie

Historicky prvú známku vytlačili v čiernej farbe, ukázalo sa však, že to nebola šťastná voľba – červené pečiatky na nej totiž nebolo dobre vidieť. Preto známky o rok neskôr vytlačili červenou a vznikla tak kolekcia s názvom Penny Red; tieto známky sa označovali čiernymi pečiatkami. Pre tlač nových červených známok vznikli aj nové tlačiarenské dosky. Na tlačiarenských doskách s číslom 11 vytlačili aj limitované edície čiernych známok Penny Black. Tie sú medzi zberateľmi veľmi žiadané a ich hodnota stále stúpa. Rovnako tak sú cenné pôvodné, neopečiatkované známky Penny Black. Celý hárok čistých poštových známok Penny Black, jediný na svete, je uložený v Britskom poštovom múzeu.

Black and Red Penny
Black a Red Penny boli prvé známky na svete. Ich hodnota každý rok stúpa.

Najslávnejšia známka sveta: Modrý Mauricius

Najznámejšou známkou sveta medzi laikmi je bezpochyby Modrý Mauricius. Známku vydali v roku 1847 na ostrove Mauricius, ktorý bol kolóniou Veľkej Británie a išlo o prvú známku, ktorú vydali mimo územia Spojeného kráľovstva. Vydali ju v dvoch verziách: modrej a červenej, a to v počte 500 kusov. Veľa týchto známok použili na pozvánky na ples, ktorý organizoval mauricijský guvernér. Práve malý počet exemplárov z nej urobil jednu z najcennejších a najžiadanejších známok sveta. K popularite tejto známky prispeli tiež mnohé legendy a jej zobrazenie v literatúre a vo filme.

Tými najhodnotnejšími známkami Modrého a Červeného Mauricia sú tie, na ktorých je vytlačený nápis Post Office, ktorý v roku 1848 zmenili na Post Paid (týchto známok vydali väčšie množstvo, preto nie sú také cenné). Známok Modrého Mauricia s nápisom Post Office je na svete 12 a známok Červeného Mauricia s týmto cenným nápisom 14. Obálku, na ktorej sú vedľa seba nalepené obidve známky, Modrý i Červený Mauricius, kúpil v roku 2016 český investor, ktorý za ne zaplatil 100 miliónov korún. Napriek tomu, že ide o astronomickú sumu za kúsok papiera, ktorý sa lepí na obálky, nie je Mauricius najdrahšou známkou sveta.

Jediná známka na svete: Britská Guyana

Na svete je iba jediný exemplár tejto známky, ktorú vytvorili vo veľmi limitovanom počte. Dodávka známok z Londýna do Britskej Guyany sa v roku 1856 oneskorila, a preto ako provizórnu záchranu na komunikáciu vytvorili nepočetnú edíciu nových známok. Tieto známky vytlačili čiernym písmom na červenom podklade a na nekvalitnom papieri u miestnych tlačiarov novín. V súčasnosti je na svete iba jediný exemplár tejto známky, ktorú vydražili na aukcii v New Yorku za 9,5 milióna dolárov. Zaujímavé je, že jej prvý vlastník, 12-ročný chlapec, ktorý známku odlepil z listu a predal ju, za ňu údajne dostal len 6 šilingov.

Britská Guiana
Známka s názvom Britská Guyana je jednou z najväčších periel filatelie. Na svete je iba jeden kus.

Tlačová chyba mnohonásobne zvyšuje cenu známky

Hodnotu poštových známok zvyšujú aj tlačové chyby, vďaka ktorým sa známky stávajú raritami. Jednou z nich je i veľmi hodnotná Trojšilingová žltá poštová známka, ktorú vydali vo Švédsku v roku 1855. Chybou bola práve jej žltá farba. Trojšilingové známky sa tlačili v zelenej farbe a žltá bola určená pre známky osemšilingové. Došlo však pravdepodobne k zámene farieb a do obehu sa tak dostala žltá známka s hodnotou tri šilingy. Teraz je jej cena mnohonásobne vyššia. V roku 2014 túto známku vydražili za 2,3 milióna dolárov.

Sverige
Trojšilingová žltá nadobudla hodnotu vďaka tlačovej chybe, omylom ju vytlačili žltou farbou.

Text: Linda Vojancová, foto: wikipedia, pinterest, infofila