Svojím nadčasovým elegantným štýlom dobyl módny Olymp, srdcia princezien, filmových hviezd a najkrajších žien sveta. Jeho značka je synonymom špičkovej haute couture. Majster zmyselnej ženskosti Valentino Garavani.
Valentino nikdy nechcel byť návrhárom, ktorý určuje módne trendy. Jeho snom bolo obliekať najkrajšie a najznámejšie ženy sveta a navrhovať krásne elegantné nadčasové šaty, v ktorých budú vyzerať ako bohyne. „Túžim po jedinom – urobiť ženy krásne a elegantné,“ vyznal sa voľakedy dávno a svoju túžbu premenil na realitu. Jeho modely sú stelesnením klasickej nadčasovej elegancie a vracajú nás do zlatej éry haute couture, keď bol vizitkou „veľkého sveta“ štýl a dobrý vkus.
Prívlastok Posledný cisár, ktorý mu dal režisér dokumentárneho filmu v roku 2008 Matt Tymauer, sa pre žiadneho módneho návrhára nehodí viac ako pre neho. Tak ako rímskych cisárov aj jeho svet pozná len pod krstným menom. Jeho múzami boli vždy princezné, kráľovné a filmové hviezdy a jeho životný štýl je hodný kráľov. Kolegovia a módni odborníci ho už od polovice 60. rokov rešpektujú ako jedného z najväčších majstrov haute couture.
Zlatý chlapec talianskej módy
Valentino Clemente Ludovico Garavani sa narodil v roku 1932 v mestečku Voghera pri Miláne. Odmalička rád kreslil, listoval v módnych časopisoch, zaujímal sa o umenie a architektúru, v čom ho podporovala najmä jeho elegantná teta Rosa, ktorej ako tínedžer navrhol prvé šaty, ale aj rodičia.
Tak ako rímskych cisárov aj jeho svet pozná len pod krstným menom.
„Už ako chlapec som rád navrhoval šaty a som šťastný, že môžem celý život robiť to, čo milujem. Nie je veľa takých darov od života ako tento,“ hovorí. Kráľovské maniere a vysoké nároky na estetiku sa u neho prejavili už v detstve, keď odmietal nosiť veci z obchodu a topánky aj šaty mu museli dávať šiť na mieru. Rodičia mu vo všetkom vyhoveli. Ako sedemnásťročný sa presťahoval z Milána do Paríža a začal študovať na Akadémii krásnych umení a na Chambre Syndicale de la Couture Parisienne. Po štúdiách prežil učňovské roky v módnych domoch Jacques Fath a Balenciaga.
Cena International Wool Secretariat pre mladých dizajnérov mu otvorila dvere do módneho domu Jean Dessès, kde vytváral dizajn výkladov a staral sa o hostí pri každodenných súkromných módnych prehliadkach a skúškach šiat. Popritom škicoval vlastné modely. Zoznámil sa tam s Guyom Laroche, ktorý sa rozhodol otvoriť si vlastný salón a ponúkol mu miesto. Po piatich rokoch v salóne Dessès prešiel Valentino do začínajúceho mini módneho domu priateľa. Dva roky u Larocheho boli pre neho veľkou školou života. Zdokonalil sa v kreslení návrhov, strihov, modelovaní a pričuchol k základom módneho biznisu. V roku 1959 sa cítil byť dostatočne pripravený na vlastný štart a vrátil sa do Talianska.
Všetky cesty (smotánky) vedú do Ríma
S finančnou pomocou otca si v roku 1959 založil v Ríme na Via Condotti vlastný ateliér Valentino a prvýkrát predstavil svoju kolekciu stodvadsiatich modelov. Prehliadka mala veľký ohlas, no Valentino nevedel hospodáriť a za jediný rok minul obrovské peniaze. Bohvie, ako by sa jeho kariéra vyvíjala, keby v Ríme nestretol svojho celoživotného priateľa a partnera v podnikaní Giancarla Giammettiho. Mladý študent architektúry kvôli nemu opustil školu a stal sa manažérom módneho domu Valentino. Ako sa ukázalo, mal obrovský talent na biznis a marketing. S Valentinovým talentom vytvorili silný tandem a pustili sa do budovania módneho impéria. Ich prvým spoločným úspechom bola módna prehliadka v Palazzo Pitti vo Florencii v roku 1962. Florencia bola od roku 1951 centrom talianskej Alta moda, ekvivalentu francúzskej haute couture. Na prehliadky v Palazzo Pitti sa zlietali editorky prestížnych časopisov, nákupcovia luxusných obchodov a smotánka z celého sveta. Valentinove elegantné decentné modely v tlmených farbách sa ihneď vypredali a tlač ho označila za vychádzajúcu hviezdu svetovej módy.
Založiť si módny ateliér v Ríme začiatkom 60. rokov sa ukázala byť skvelá investícia. Rím bol totiž od 50. rokov druhým centrom talianskej módy, k čomu veľkou mierou prispel najmä príchod hollywoodskych filmových producentov do rímskych filmových ateliérov Cinecittà a čulá spolupráca amerického a talianskeho filmu na historických veľkofilmoch ako Kleopatra, Spartakus, Ben Hur a romantických kasových trhákoch ako Prázdniny v Ríme.
Veľké hollywoodske štúdiá presúvali do večného mesta celé filmové tímy na čele s hviezdami ako Elizabeth Taylor, Audrey Hepburn, Anita Ekberg, Ava Gardner či Richard Burton. Tie zas pritiahli medzinárodnú smotánku a tak sa stal Rím v 50. a 60. rokoch zasľúbeným mestom krásnych žien, multimilionárov, korunovaných hláv, orientálnych monarchov a vplyvných politikov z celého sveta. Nebolo ničím nezvyčajným stretnúť na ulici európskeho kráľa alebo princeznú a v lepšej reštaurácii na vychýrenej Via Veneto sedieť neďaleko hviezd ako Frank Sinatra, Kirk Douglas, Tony Curtis či Elizabeth Taylor. Atmosféru tejto búrlivej éry sa dokonale podarilo zachytiť Federicovi Fellinimu vo filme La Dolce Vita v roku 1960. Módu talianskych návrhárov svet objavil najmä vďaka hollywoodskym a európskym filmovým hviezdam, ktoré sa zamilovali do talianskeho ležérno-elegantného štýlu, ľahkých kvalitných materiálov, precízneho krajčírstva a nádherných topánok.
Miláčik hviezd
Valentinove exkluzívne decentné modely s aristokratickým šarmom boli pre bohatú smotánku a filmové hviezdy ako stvorené. Prvá objavila jeho butik hollywoodska hviezda Elizabeth Taylor, ktorá práve v Ríme natáčala tlačou oslavovaný veľkofilm Kleopatra. Kto iný mu mohol urobiť lepšiu reklamu ako kráľovná Kleopatra? Liz bola rovnako márnotratná ako Valentino, a tak si okamžite padli do oka. Z butiku odišla so siedmimi modelmi a róbou na slávnostnú premiéru filmu. Stala sa jeho vernou zákazníčkou, priateľkou, múzou a pritiahla ďalšie hviezdy, boháčky a módne editorky zo zámoria, napríklad editorku amerického Vogue Consuelo Crespi a jej sestru Gloriu Schiff, ktoré ho zase zoznámili s Jacqueline Kennedy. Už v polovici 60. rokov sa Valentinov salón stal vyhľadávanou adresou krásnych a bohatých žien z celého sveta. Mať šaty od Valentina patrilo vo vyššej spoločnosti k dobrému bontónu.
Prvá objavila jeho butik hollywoodska hviezda Elizabeth Taylor, ktorá práve v Ríme natáčala tlačou oslavovaný veľkofilm Kleopatra.
Keď v roku 1964 Valentino predstavil Amerike v hoteli Waldorf Astoria v New Yorku svoju prvú kolekciu Couture, bohaté Američanky a hollywoodske hviezdy v ňom našli svojho nového módneho guru. Jacqueline Kennedy nemohla prísť, tak jej návrhár domov poslal výber z kolekcie, modelku a manažéra. Jacqueline si objednala šesť modelov v čiernej a bielej a stala sa jeho vernou klientkou. V roku 1968 navrhol dnes už legendárnu „bielu kolekciu“, ktorej súčasťou boli aj „malé biele“ čipkové šaty. Venoval ich Jacqueline na svadbu s miliardárom Aristotelom Onassisom, čím sa definitívne vyšvihol medzi svetovú návrhársku elitu. Odvtedy obliekol ešte mnoho kráľovských neviest. Herečky ako Audrey Hepburn, Marisa Berenson, boháčky a štýlové ikony ako Babe Paley, Gloria Guinness, Jacqueline de Ribes, belgická kráľovná Paola, anglická princezná Margaret či bývalá iránska kráľovná Farah Diba sa jeho modelov, v ktorých vyzerali mlado, zvodne, ale aj veľmi decentne a elegantne, nevedeli nabažiť. Dokonale vyhovovali ich luxusnému životnému štýlu, plnému extravagantných večierkov, plesov, vernisáží a opulentných večerí.
Od roku 1966 začal predvádzať svoje kolekcie v Ríme, kam sa v roku 1967 presunuli z Florencie aj prehliadky talianskej Alta moda. V roku 1967 získal prestížnu cenu Neiman Marcus, ktorá je v módnom svete ekvivalentom filmových Oscarov. V 70. rokoch strávil veľa času v Amerike, kde sa stal dvorným návrhárom americkej smotánky a miláčikom módnych editoriek.
Kráľ klasickej elegancie
V čom spočíva čaro Valentinovho štýlu? Je oslavou klasickej nadčasovej elegancie, zmyselnej ženskosti, drámy a luxusu. Valentinovou hrdinkou je vznešená elegantná žena, ktorá si vychutnáva svoju ženskosť, rada flirtuje, zvádza, no pritom si zachováva odstup a štýl. Pre jeho modely je typická jednoduchá silueta, vytvorená pomocou rafinovaných strihov a dokonale prepracovaných detailov. „Elegancia je rovnováha proporcií, citu a prekvapenia,“ hovorí návrhár. O moment prekvapenia sa na jeho modeloch vždy postaral detail. Veľká mašľa, opulentný volán, riasenie či perličková výšivka, ktoré nechal vyniknúť ako ústredný motív jednoduchého celku, čím umocnil ich dramatický efekt. K jeho najkrajším vynálezom patrí napríklad zvláštne hlboké skladanie látky, pripomínajúce listy knihy. Pri večerných a spoločenských šatách rád používal šikmý strih, obľúbený hollywoodskymi kostýmermi 30. rokov, lebo „šaty jemne kopírujú líniu tela, lichotia mu, ale nepôsobia vulgárne.“ Už ako chlapca ho fascinovali hviezdy strieborného plátna Lana Turner, Rita Hayworth, Ava Gardner, Greta Garbo či Marlene Dietrich, ktoré sa neskôr stali jeho múzami. Hollywoodsky glamour zohral v jeho tvorbe zásadnú inšpiratívnu úlohu. Najradšej navrhoval šaty. Podľa neho sú najdôležitejším kúskom v dámskom šatníku, lebo zvýrazňujú ženskosť a dajú sa nosiť so všetkým. „Nemyslím si, že sa nejakému mužovi na svete páčia ženy oblečené ako chlapec.“
Jeho obľúbenou dekádou sú 60. roky. „Bola to malá revolúcia. Šaty boli vtedy úžasné, ale nie prehnané. Najnevkusnejšia dekáda boli 80. roky. Bol to vulgárny moment v histórii módy,“ prezradil v jednom rozhovore. K Valentinovým objavom patrí aj unikátny odtieň červenej „Valentino Red“, ktorý je dnes v módnej brandži rovnakou legendou ako Kelly bag či šatky Hermés. Ide o zvláštny odtieň červenej, ktorú vyvinul so svojimi farbiarmi látok už koncom 50. rokov. Podľa legendy si ako študent módy počas dovolenky v Barcelone išiel pozrieť operu Carmen a kostýmy v ohnivej červenej ho natoľko uchvátili, že sa do tejto farby zamiloval. Sám návrhár ale túto legendu vyvracia a tvrdí, že na opere ho zaujala krásna staršia žena v červenej róbe, ktorá zatienila omnoho mladšie dámy a vtedy si uvedomil, aká je žena v červenej nádherná. Valentino sa radí k starej klasickej škole nielen svojím štýlom, ale aj prístupom k navrhovaniu. Vždy kreslil všetky návrhy sám a zo súčasných návrhárov je v rozpakoch. „Dnes len málo dizajnérov kreslí škice. Je veľmi dôležité byť schopný kresliť škice na papier a potom vysvetliť svoje vízie strihačom a krajčírom. Dnes všetci len riasia látky na modelke, to je nový štýl navrhovania.“ Aj v osobnom živote sa správa ako elegán starej školy. Stráži si súkromie a neživí médiá osobnými škandálmi.
Najradšej navrhoval šaty. Podľa neho sú najdôležitejším kúskom v dámskom šatníku, lebo zvýrazňujú ženskosť a dajú sa nosiť so všetkým.
Sladký život velikána
Valentino a Giancarlo spolu vytvorili úspešné módne impérium s butikmi po celom svete. V roku 1982 vydal Franco Maria Ricci Valentinovu prvú umeleckú biografiu a ako prvý návrhár vôbec dostal možnosť predviesť svoje modely v priestoroch Metropolitného múzea v New Yorku. V roku 1989 otvoril neďaleko svojho ateliéru v Ríme „Akadémiu Valentino“ – kultúrne centrum, v ktorom sa konajú umelecké výstavy a akcie. Všetky zisky z nich idú na humanitárne účely, najmä pre asociáciu L.I.F.E, ktorú založil v roku 1990 s Elizabeth Taylor a Giancarlom Giamettim na pomoc deťom chorým na AIDS.
V roku 1991 oslávil Valentino v Ríme 30. výročie existencie svojho módneho domu trojdňovou párty, na ktorej sa zúčastnilo 1600 hostí z celého sveta a veľkolepou retrospektívnou výstavou pod názvom „Valentino: 30 rokov mágie“.
Koncom 90. rokov predal svoj módny dom konglomerátu HdP. V roku 2006 si zahral sám seba vo filme Diabol nosí Pradu a od francúzskeho prezidenta obdržal Rad čestnej légie. V roku 2007 oznámil odchod do dôchodku a rozlúčil sa so svetom módy vo veľkom štýle trojdňovým kolotočom módnych prehliadok aj párty a retrospektívnou výstavou „Valentino v Ríme, 45 rokov štýlu“ v Ara Pacis Museum. Kariéru módneho návrhára ukončil poslednou prehliadkou haute couture v Rodinovom múzeu v Paríži v januári 2008. Prívlastku Posledný cisár nie je nič dlžný ani na dôchodku. Trávi ho okázalým životným štýlom, lyžovačkami v luxusných letoviskách, leňošením v prítomnosti krásnych a bohatých na svojej výstavnej jachte a organizovaním opulentných párty na svojom zámku Château de Wideville pri Paríži, kde víta smotánku v dokonalých, na mieru šitých Caraceni oblekoch.
Sám tvrdí: „Viem robiť len tri veci: navrhovať šaty, zariaďovať domy a zabávať hostí.“ Va-Va, ako ho nazývajú blízki priatelia, lieta po svete ako filmová hviezda so svojimi piatimi mopslíkmi (Milton, Molly, Margot, Maude a Monty) a služobníctvom súkromným lietadlom a na prevoz z letiska potrebuje tri autá. Jedno pre seba a Giancarla, druhé pre služobníctvo a batožinu a tretie pre psov. „Môj bežný život pripomína dovolenku,“ hovorí. Hoci šaty už desať rokov nenavrhuje, o pozornosť módneho a kultúrneho sveta nemá núdzu. V roku 2011 spustili s Giancarlom prvú stálu retrospektívnu virtuálnu prehliadku jeho celoživotnej tvorby Valentino Garavani Virtual Museum.
Slávne múzeá a galérie sa predháňajú v organizovaní výstav z jeho tvorby. Valentinov dávny cieľ „vniesť kúsok pôvabného sveta a diskrétneho glamouru do bežného života“ sa tak splnil nielen jemu a jeho klientom, ale aj jeho fanúšikom. Módny dom Valentino zostáva verný jeho klasickému elegantnému štýlu a vďaka dobrej voľbe jeho nasledovníkov stále prekvitá. K hlavným líniám značky dnes patria Valentino haute couture, Valentino prêt-à-porter, Valentino Garavani – doplnky, casual línia Valentino Roma a mladšia línia R.E.D. Valentino.
Text: Zuzana Šujanová-Gregušová, foto: Getty images, vogue.com
