Keď introverti hrajú prím

208
Introverti

„Som kôň stvorený pre jeden postroj, nie pre tandemovú alebo tímovú prácu, pretože dobre viem, že ak mám dosiahnuť konečný cieľ, je zásadné, aby myslela a velila jedna osoba.“ (Albert Einstein)

Aj výrok slávneho vedca potvrdzuje skutočnosť, že kreativita a dobré nápady sa ani zďaleka automaticky nerodia len v kolektíve. Albert Einstein, povestný aj pre svoju neľahkú povahu, bol introvertom a napokon jedným z mnohých jemu podobných, a teda nadaných a vynaliezavých ľudí, ktorým sa najlepšie tvorí osamote.

Introverti

Teraz sa môžu blysnúť

Hoci sa pozornosť čoraz viac upriamuje na rôznorodosť ľudských pováh a otvárajú sa aj témy o introvertoch, ktorí sú, dá sa povedať, spoločnosťou čiastočne stigmatizovaní, extroverzia v istých smeroch stále dominuje. Avšak pandémia a s ňou spojené reštrikcie priniesli mnohé zmeny aj v pracovnom systéme. „Napriek tomu, že začiatok pandémie znamenal pre mňa aj obavy o zdravie svoje i blízkych, pokiaľ išlo o prácu, nepociťovala som strach či neistotu, ako to však určite cítili mnohí ďalší,“ spomína na prvé mesiace začiatku pandémie Andrea, ktorá už niekoľko rokov pracuje v úspešnej súkromnej spoločnosti zameranej na on-line vzdelávanie. „Atmosféra vo firme je naozaj fajn, avšak pre mňa ako introvertku predstavuje táto práca zároveň viacero nevýhod. Asi viac, než pre ‚bežných‘ ľudí – teda určite som to tak vnímala v porovnaní s mojimi kolegami. Aj preto som v závere pozitívne prijala takmer okamžitú zmenu v podobe práce z domu. Zo dňa na deň sa naše domáce prostredie zmenilo na pracovné.“

Posun vpred

Každá sféra života sa v tomto neľahkom období radikálne zmenila. Aj keď už sme sa čiastočne vrátili do starých koľají a prvotné obavy, strach a izoláciu vystriedali starosti života spred obdobia pred pandémiou, niektoré zmeny ostali zavedené v praxi aj naďalej. A tie predstavujú dôležitý posun vpred a priniesli obom stranám, zamestnávateľom aj zamestnancom, výhody v podobe efektivity práce, šetrenia, lepšej pohody a mnohého ďalšieho. „Len z čisto časového hľadiska to určite pre väčšinu ľudí malo výhodu – namiesto času, ktorý som ráno musela tráviť prípravou a presúvaním sa do práce v špičke, prípadne vybavovaním potrebných vecí, ktoré som nemohla odložiť na poobedie, som si o niečo dlhšie pospala a v príjemnej pohode sa pustila do práce. Niežeby to bolo o pohodlnosti, no nikdy som nebola na skoré vstávanie, ktoré potom mohlo za to, že som v pre iných najproduktívnejší čas bojovala s únavou a premáhala sa. Keď si k tomu pripočítam cestu domov, tak v podstate hovoríme o dvoch a pol hodinách,“ pokračuje Andrea. „Veľmi rýchlo som prišla na to, že v domácom prostredí, kde navyše nie sú cudzí ľudia, mi práca ide ľahšie, dokážem mať viac nových nápadov a som šťastnejšia.“

Skrátka a dobre, nápady sa nemusia rodiť len v tíme a nahlas, ale aj v tichu a v osamení.

Extroverti verzus introverti

Skupinové myslenie, charakteristické pre množstvo firiem či už súkromných alebo štátnych a ktoré je aj jedným z princípov brainstormingu, nepraje určitému typu introvertných ľudí. Riadi sa tu heslom, že kľúčom k úspechu je tím – čo neznamená, že to nie je pravda, ale automaticky sa tak diskriminujú jedinci iného zmýšľania. Pretože mnohých introvertov môže okrem iného vyčerpávať už len samotná komunikácia tvárou v tvár. Väčšina pracovných priestorov bola vytvorená extrovertmi pre extrovertov. „Stálo ma veľa psychických síl sa celý deň v kancelárii, kde sa počas dňa stále pohybovalo veľa ľudí, koncentrovať. Navyše neustály kontakt s ľuďmi ma oberal o energiu, pretože ako citlivý človek som sa snažila všetkým vyhovieť a byť pozorným poslucháčom. Potom som však nemala dosť energie na samotnú prácu. Skrátka, komunikácia s ľuďmi a už len samotný fakt, že som musela byť v priestore, kde bolo príliš veľa rôznorodej energie a pre mňa rušivých elementov, ma pomerne vyčerpával,“ pokračuje Andrea. Kým extrovertov sociálna interakcia nabudí, introverti sa na konci dňa môžu cítiť vyhorení. Neurovedci prišli na to, že extroverti sú menej senzitívni na dopamín, preto vyžadujú veľa rôznych stimulácií, aby boli dostatočne nabití energiou. Introverti sú, naopak, oveľa citlivejší na chemické látky v mozgu a nadmerná stimulácia v nich tým pádom vyvoláva únavu a vyčerpanosť.

Zmeny pravidiel v práci počas pandémie napriek niektorým úskaliam v mnohých prípadoch prácu zefektívnili a vlastnosti introvertov sa ukázali byť dokonca výhodnými. Dovtedy skryté klady ich vlastností sa mali šancu dostať na výslnie. Analytické myslenie, empatia a spoľahlivosť sa v prípade projektov, ktorým bolo potrebné venovať dostatok času a schopnosť komunikácie na diaľku v neľahkých časoch, ukázali byť kľúčovými – a práve v tom excelovali introvertní pracovníci. „V prostredí domova, kde som bola obklopená tým, čo mi spríjemňovalo náladu, som sa cítila komfortne. Dokázala som sa plnohodnotne sústrediť. Komunikácia s ľuďmi dostala iný rozmer, dostávala som príjemné odozvy, čo ma ešte viac nabudilo,“ poukazuje Andrea na klady práce z domu.Introverti

Samota podporuje tvorivosť

Americká autorka Susan Cain vo svojej knihe Ticho, ktorú venuje téme introvertov, popisuje mnoho príbehov a štúdií, prostredníctvom ktorých sa pokúša čitateľom väčšmi priblížiť spôsob uvažovania introvertov. A okrem iného spomína napríklad štúdiu z rokov 1956 až 1962, keď Institute of Personality Assessement and Research (Inštitút pre vyhodnocovanie a výskum osobnosti) na Kalifornskej univerzite v Berkeley uskutočnil mnoho významných štúdií zameraných na povahu tvorivosti. Výskumníci sa pokúsili nájsť najkreatívnejších jedincov a prísť na to, čím sa líšia od ostatných. Do Berkeley pozvali na víkend architektov, matematikov, vedcov, technikov a spisovateľov, ktorí výrazne prispeli do svojich odborov, aby sa podrobili rôznym testom a experimentom.

Potom výskumníci urobili niečo podobné s ľuďmi rovnakých profesií, ktorých prínos však nebol taký prelomový, ako tých nadmieru úspešných.

Jeden z najzaujímavejších objavov bol, že najkreatívnejší ľudia majú zo spoločenského hľadiska výrazné sklony k introverzii. Boli vybavení interpersonálnymi zručnosťami, ale nie obzvlášť vlastnosťami ľudí so spoločenským či participačným temperamentom. Samých seba popisovali ako nezávislých a individualistických a ako deti boli do značnej miery hanbliví a samotárski. Andrea, ktorá nám popísala svoj život introvertky v pracovnej sfére, súhlasne prikyvuje hlavou. „Je to presne tak. Samozrejme, aj introverti sú rôzni, ale pokiaľ ide o mňa, vždy som bola skôr samotárka, čo neznamená, že som zároveň nevyhľadávala aj spoločnosť. A v predošlých zamestnaniach, keď som pracovala aj na voľnej nohe, sa mi darilo práve v takýchto podmienkach – a napokon, byť do značnej miery pánom svojho času, priestoru a spôsobu, akým si prácu urobíte, oceňuje aj veľmi veľa ‚neintrovertov‘, najmä v terajších časoch, keď máme nové skúsenosti a samých seba sme dostali do rôznych nezvyčajných a nových pracovných polôh.“

Spomínané objavy neznamenajú, že introverti sú vždy kreatívnejší než extroverti, ale naznačujú, že v skupine ľudí, ktorí sú celý život mimoriadne kreatívni, nájdeme s vysokou pravdepodobnosťou veľa introvertov. Pracujú radšej nezávisle a samota môže byť pre nich katalyzátorom inovácie – dôležitý fakt, ktorý mnohé vysvetľuje a potvrdzuje aj veľa ďalších výskumov. Introverzia navyše koncentruje myseľ na úlohy, ktoré sa riešia, a bráni rozptyľovaniu energie na sociálne a iné problémy, ktoré s prácou nutne nesúvisia.

Introverti

Čas na zmenu

Skrátka a dobre, nápady sa nemusia rodiť len v tíme a nahlas, ale aj v tichu a v osamení. A keď sa naučíme pozorne načúvať ľuďom, dokážeme im ľahšie porozumieť a rozpoznať ich kvality. „Ja mám šťastie na zamestnávateľa, ktorý je natoľko empatický, že mi vo veľkej miere dovolil ponechať si spôsob práce z obdobia pandémie, pretože vie, že tak bude mať vo mne oveľa nadanejšieho zamestnanca. Mňa samu to navyše naučilo nebáť sa nahlas povedať, čo chcem. Je potrebné už konečne zmeniť skostnatený systém. Myslím si, že zamestnávatelia by vo všeobecnosti mali prestať hľadať prekážky, prečo sa nedá zamestnancom väčšmi vyhovieť, pretože v závere môžu zistiť, že práca tak môže byť oveľa efektívnejšia i zábavnejšia, nálada a napokon aj vzťahy lepšie. A to je podľa mňa základ každej úspešnej firmy,“ uzatvára s úsmevom Andrea.

Text: Miriama Vojteková, foto: www.stock.adobe.com