K jesennému obdobiu patria už tradične jedlé huby. Hoci najlepšie chutia tie, ktoré si nazbierate vo voľnej prírode, vynikajúce sú aj huby, ktoré si zaobstaráte u špecializovaného pestovateľa. Mnoho ľudí ich pokladá za sezónnu záležitosť, no viaceré z nich si dnes už môžete zakúpiť v čerstvom stave celoročne.
Huby majú dlhodobo veľmi pevné miesto nielen v našich kuchyniach, ale aj v gastronómii. Receptov na ich prípravu a obľúbených jedál je neúrekom. Dôležitosť je v gastronómii prikladaná nielen tradičným hubám, trebárs dubákom, ktoré sú napríklad súčasťou obľúbeného dubákového rizota, ale aj iným druhom. Skvelé možnosti ponúka konkrétne huba šiitaké, resp. húževnatec jedlý, výborná je aj hliva ustricovitá či hliva kotúčová, z menej využívaných je to sivastý a čoraz viac populárny lievik trúbkovitý, klasikou sú kuriatka jedlé či smrčky. V poslednej dobe začínajú aj na Slovensku vznikať mestské hubové farmy, ktoré produkujú okrem známejších aj menej tradičné druhy. Perspektívu zaujať v najbližších rokoch má napríklad koralovec ježovitý, majtake reiši, šimedži, enoki a ďalšie.
Možnosti využitia
Čerstvé alebo sušené huby sú dôležitou ingredienciou pri príprave polievok, ale najmä omáčok. Kým smrčky či dubáky sú v čerstvej forme dostupné hlavne na jeseň (v sušenej forme celoročne), iné druhy – šampiňóny, hliva a šiitaké – bývajú predávané celoročne. Smrčky a dubáky (a tiež hľuzovky) však okrem výbornej chuti poskytujú aj ďalšiu prednosť a tou je typická aróma. Tá sa zintenzívňuje najmä po usušení. Moderná gastronómia naďalej stále vo veľkom využíva aj tradičné šampiňóny. Tieto huby patria u nás dlhodobo k tým najviac obľúbeným. Šampiňóny skvele dolaďujú chuť vývarov, ale aj omáčok k hydinovému či teľaciemu mäsu. Podobne aj čerstvé alebo sušené dubáky a smrčky sú osvedčenou korenistou prísadou do omáčok k divine. Vzácnejšia hľuzovka sa zasa využíva k hovädzej sviečkovici.
Pochúťka z Ázie
Pre mnohých ľudí je lákavé vyskúšať aspoň raz za život hľuzovku. Mnohými expertami a gurmánmi je hľuzovka označovaná za kráľovnú húb. Je to vzácna a lahodne chutiaca huba, typická je pre ňu dužina s mramorovou kresbou. Stretnúť sa s touto hubou nie je, samozrejme, bežné. Známych je takmer 300 druhov hľuzoviek, avšak len málo z nich je jedlých. Je to najmä hľuzovka biela a hľuzovka čierna. Hľuzovka pochádza z južného Francúzska, rastie však aj v Taliansku, Španielsku, dokonca v Maďarsku a Turecku. Na mnohých miestach sa aj umelo pestuje. Typické pre túto luxusnú pochúťku je aj to, že po vykopaní z pôdy ju musíte veľmi rýchlo použiť, pretože rýchlo stráca excelentné kvalitatívne vlastnosti.
Dostupnejšia, lacnejšia a možno aj prínosnejšia z hľadiska pozitívneho vplyvu na zdravie je huba šiitaké. V súčasnosti je dokonca umelo najpestovanejšou hubou po šampiňónoch. Pochádza z Japonska a Číny a je nielen chutná a lahodná, ale údajne aj liečivá – obsahuje veľa vitamínov, minerálov a hodnotných prírodných látok. Chuťou aj arómou pripomína lesné huby, typická je pre ňu biela až bielohnedá dužina a hnedočervený klobúčik. Táto huba sa nesmie umývať vo vode, jej kvalita by sa vtedy znížila. Kúpiť si ju môžete celoročne v supermarketoch a pripraviť sa dá na veľa spôsobov. Asi najviac typické je jej využitie pri príprave ázijských jedál, kde sa uplatní s mäsom (hydinovým a jahňacím), zeleninou aj rybami či morskými živočíchmi. Použiť ju však môžete aj pri príprave polievok, omáčok, rizota alebo miešaných panvičiek. Šiitaké môžete (ak ju nestihnete spotrebovať) aj sušiť, potom budete mať túto hubu k dispozícii kedykoľvek.
Text: Daniel Košťál, foto: pexels.com
