Ak vás opakovane sužujú náhle bolesti či kŕče v bruchu spojené s hnačkami, zápchami alebo nafúknutým zažívacím ústrojenstvom a vyšetrenia neodhalili organickú príčinu ani potravinovú intoleranciu, môže ísť o poruchu, ktorou podľa štatistík trpí až šestina populácie.
Nenadarmo sa hovorí, že črevá sú naším druhým mozgom. Pri vysokej koncentrácii neurónov sa niet čo čudovať. Aj z dôvodu takejto citlivosti nezostávajú mimo, keď nás zmáha nepohoda. Vzniká začarovaný kruh: nervozita z pravidelného „skrúcania“ ešte zvyšuje frekvenciu a intenzitu nepríjemných procesov v tráviacom trakte.
Tri základné typy IBS
V črevách sa nachádza približne 100 biliónov baktérií. Ak sú v symbióze s organizmom, neochorieme. Narušená mikroflóra však aj pri klinicky normálnom zdravotnom rozpoložení môže mať negatívny vplyv na mozog, čo následne spôsobuje IBS.
Syndróm dráždivého čreva (Irritable Bowel Syndrome – IBS) má tri základné typy podľa prevažujúceho symptómu: riedkej stolice, zápchy alebo nadúvania. Diať sa však môže aj kombinácia týchto prejavov. Podnetom na vyhľadanie špecialistu – v prvom rade, pochopiteľne, gastroenterológa – je citeľne neharmonické zažívanie minimálne trikrát za mesiac a už štvrť roka.
Znížené sebahodnotenie a depresie
IBS spôsobuje zábrany odísť ráno z domu, cestovať na dlhšiu vzdialenosť, súhlasiť s kinom… Ovplyvňuje partnerské fungovanie, bežné osobné aktivity aj profesijnú činnosť. Vo vyhrotenej miere človeka postupne znefunkčňuje v zmysle sociálnych väzieb a interakcií s okolím, znižuje sebahodnotenie a vedie k depresiám.
Po diagnostikovaní tejto poruchy sa teda neradno zdráhať zájsť aj k psychológovi v záujme komplexného úsilia o zlepšenie stavu. Ľudia s IBS bývajú neurotickí, impulzívni a náladoví, ale aj citovo nestabilní, majú sklon pociťovať a prejavovať negatívne emócie (strach, nevraživosť, moróznosť). S touto diagnózou sa spájajú aj migrény, chronická únava, rozvrat spánkového režimu.
Dve tretiny sa zdráhajú
Syndróm dráždivého čreva ako psychosomatická záležitosť síce priamo nespôsobuje trvalé poškodenie zdravia a nezvyšuje riziko rakoviny, ale z uvedených „prevádzkových“ dôvodov i vzhľadom na anomálie v správaní a vnímaní môže významne znížiť kvalitu života. Štatistiky pritom ukazujú, že až dve tretiny postihnutých považujú za trápne či zbytočné zájsť si s takouto „banalitou“ do ambulancie.
Takisto dve tretiny diagnostikovaných tvoria ženy, v rámci nich je to najčastejšie veková skupina 20 – 30 rokov. Porucha sa však týka aj detí a mladistvých: má u nich 10-percentný výskyt.
Prieskum, do ktorého sa zapojilo 514 Slovákov, ukázal, že problémy s trávením nepozná len 17,8 % mužov a 13,4 % žien. Najvýznamnejšími spúšťačmi sú cesta do práce alebo školy (14,5 %), dovolenka mimo domova (12 %) a športovanie (9 %).
Štyri piliere zmierňovania
Pri terapii je podstatné dlhodobo sa zamerať na príčiny, nie nárazovo riešiť akútne prejavy čiernym uhlím či preháňadlami. Zmierňovanie negatívnych dosahov IBS má štyri napospol uvádzané piliere.
Hlavnou oporou je odbúravanie stresových faktorov vrátane nastolenia vyváženejšieho pomeru medzi prácou a súkromím – tzv. work-life balance. Nemenej dôležitý je pohyb, ale radšej sa aj pri tomto aspekte poraďte s odborníkmi.
Prekonzultujte s nimi aj úpravu stravy. Napríklad pri „behačkách“ sa odporúča obmedzenie mliečnych výrobkov, perlivých nápojov, sliviek a ďalšieho ovocia s laxatívnym efektom, karfiolu a inej zeleniny vyvolávajúcej plynatosť, korenia, tučných jedál. Okrem toho pomáhajú vhodné probiotiká (napríklad kvasinky Saccharomyces boulardii práve pri spomenutých hnačkách) na obnovu narušenej črevnej mikroflóry podľa typu poruchy.
Text: Miki Kočan, foto: unsplash.com
