Už s ním neviem prehovoriť ani slovo. Pravda je na mojej strane. Musí mi vyhovieť. Radikálne riešenia v spojení s konfliktnou situáciou väčšinou aj rovnako razantne utnú vzťahy, z ktorých vzchádzajú. Správna komunikácia však „mosty“ za sebou definitívne spáliť nemusí.
Pri raňajkách padla nevhodná otázka. Druhá polovička sa zle vyspala. V kuchyni došla káva. Ideálna kombinácia na hádku, ktorej pomyselné „žehlenie“ potrvá minimálne tak od pol ôsmej rána do… najlepšie teplej večere. Bežné zvady pridajú životu korenie. Starajú sa o dávku adrenalínu do tela. O inom sú ale skutočne závažné spory. Dôvody, ktoré smerujú k potykaniu si s paragrafmi u právnika. Áno, právo má jeden zo symbolov váhy, no vyváženú spokojnosť na oboch stranách konfliktu ponúka mediácia.
„Mediácia je mimosúdne konanie alebo činnosť, pri ktorej sa jej účastníci snažia vyriešiť medzi nimi existujúci spor. Dôležitým rozdielom medzi mediátorom a osobou advokáta či inej právnickej profesie je to, že mediátor je medzi sporovými stranami ten, ktorý má povinnosť vypočuť obidve strany. Ani jednu z nich nezvýhodňuje, nehodnotí, nevyjadruje svoje názory,“ konkretizuje Magdaléna Drgoňová, predsedníčka Asociácie mediátorov Slovenska. Výhodu mediačného procesu vidí v tom, že mediátor nemá žiadne mantinely, ako strany k obojstrannej dohode doviesť. Okrem tých zákonných. „Je ten, kto vytvára podmienky na zmierlivú komunikáciu a zohľadnenie záujmov oboch zúčastnených strán. Úspešný proces končí podpisom mediačnej dohody, teda dohody uzatvorenej mimosúdne.“
Mediátor je v prvom rade nestranný. Je tam pre obe strany rovnocenne.
Mediátor v prvých krokoch smeruje svoju činnosť aj k získaniu si oboch strán sporu. Nie vždy majú, na začiatku riešenia konfliktu, o mediáciu záujem obidve strany. Mediátor nedáva stranám právne rady napríklad k možnostiam obrany na súde. Nepresadzuje jednostranné záujmy.
Mediáciu volíme vtedy, ak chceme ušetriť čas a peniaze. Ak si chceme ponechať zodpovednosť za proces riešenia situácie aj za výsledok vo svojich rukách a neprenášať ju na rozhodnutie autority. Zhodne tvrdia predsedníčka profesného združenia aj mediátorka Adriana Fischer.
„Využiť ju je vhodné vtedy, ak sme naklonení riešeniu dohodou, kedy víťazmi budeme obaja. Tiež vtedy, ak nám záleží na korektnom pokračovaní vzťahov.“ Výhodnou je podľa nej aj keď už prebieha súdne konanie. Ušetriť môžeme i na vrátení časti zo zaplatených súdnych poplatkov. Mediácia nemá limity ani pri typoch sporov. Nachádza riešenia občianskych, rodinných, pracovných či obchodných sporov.
„Mediátor je v prvom rade nestranný. Je tam pre obe strany rovnocenne. Poskytuje im rovnaký priestor a rovnako berie do úvahy ich stanoviská.“ Nástrojom mediátora je hlavne komunikácia. Taká, ktorá nie je nátlaková, rešpektuje druhú stranu. Taká, pri ktorej sa najmä aktívne počúva. Pomáha parafrázovať či zrkadliť. Formulovať stanoviská jasne, no neutrálne. Dôležité je, aby sa zo sťažností stali potreby. „Mediátor sa snaží vyselektovať to, čo je dôležité. Pracovať tak, aby sa problém vyriešil celkovo. Odkrýva skryté potreby účastníkov.“
Do konfliktu výrazne vstupujú i emócie. Psychológ Dušan Fábik pripomína, že máme poznať, s akými pocitmi spor prežívame. Máme vedieť, či sme smutní, či cítime zlosť, či sa cítime zranení. „Keď si úprimne odpovieme na túto otázku, mali by sme reagovať spôsobom, ktorý v danom konflikte vyjadrí aj túto emóciu. Tento postoj pomôže nášmu svedomiu a spokojnosti. Či je to cesta k vyriešeniu sporu, to je vec už i druhej strany. Tá by mala zvoliť rovnakú sebareflexiu.“
Text: Eva Vaškov, foto: pexels
