Na ohraničenie záhrady si môžete zvoliť viacero riešení, napríklad pletivový, betónový alebo drevený plot. Najprirodzenejšou voľbou sú však živé ploty. Teraz je priaznivý čas na ich založenie.
Bohato olistený živý plot má veľa predností. Dokáže zachytávať prachové častice, tlmí hluk a vietor, prispieva k znižovaniu celkovej teploty a aj k zvýšeniu vzdušnej vlhkosti. Ak je takýto plot vyšší, tak aj chráni, navodzuje pocit intimity, bráni neželaným pohľadom a prispieva k celkovej atraktivite daného exteriéru.
Usmernený aj prirodzený
Živý plot máva veľa podôb aj foriem. V moderných záhradách sa zvyknú zakladať tvarované živé ploty z opadavých alebo vždyzelených listnáčov, v starších a vidieckych kompozíciách je zasa zaužívanejší a prirodzenejší voľne rastúci, teda netvarovaný živý plot. Musíte pri ňom počítať s tým, že zaberie viac miesta, no je premenlivejší než ten tvarovaný. Oceniteľné však pri ňom je, že nevyžaduje neustálu pozornosť. Pozostávať môže z jedného druhu dreviny, prípadne viacerých. Počas roka sa mení, prekvapí kvetmi, bujným olistením, počas jesene aj plodmi alebo výraznou farebnosťou listov či kôry. Vyššiu obľubu majú živé ploty, ktoré sú vytvorené z rôznych drevín s jedlými plodmi (muchovník, arónia).
Aké dreviny voliť
Živé ploty si môžete založiť z opadavých aj vždyzelených listnáčov a dokonca niektorých ihličnanov. Ponuka vhodných drevín, ktoré môžete na tento účel využiť, je najmä počas jesene rozsiahla. Pri výbere sa vždy treba riadiť podmienkami daného miesta, zvážiť jeho svetelné pomery, vlhkosť či pH pôdy a zvážiť aj čas, ktorý budete môcť takémuto porastu venovať. Nezabudnite, že niektoré druhy drevín porastú na slnečných, iné zasa na polotienistých až tienistých stanovištiach. Zaujímajte sa aj o šírku a výšku rastu vyberanej dreviny v dospelosti, ak zakladáte voľne rastúci živý plot. A ak má ísť o kry pre tvarovanú variantu, zistite, do akej výšky daný druh možno tvarovať. Zoženiete buď dreviny v kontajneroch alebo v menšej miere aj voľnokorenné, teda bez koreňového balu. Zakorenené sadenice z kontajnerov môžete vysádzať počas celého vegetačného obdobia, teda nielen počas jesene, tie voľnokorenné len na jeseň alebo na jar. K osvedčeným opadavým drevinám na vytvorenie tvarovaných živých plotov patrí okrem tradičného vtáčieho zobu napríklad javor poľný, buk, hrab, dráč, myrobalán, ktorý sa vyznačuje purpurovým olistením, z vždyzelených listnáčov sa hodí vavrínovec, červienka, krušpán a hlohyňa, z ihličnanov sa dá tvarovaním upraviť cypruštek, tuja, smrek alebo tis. Z kvitnúcich drevín sú pre voľne rastúce živé ploty vhodné orgovány, vajgélia, tavoľníky, pajazmín, tavoľa, zlatovka či okrasná ríbezľa.
Ako vysádzať
Založenie živého plota zvládnete aj svojpomocne. Predpokladom úspechu je však dôkladná príprava miesta. Do pôdy v mieste výsadby treba vopred zapracovať kompost alebo hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Výsadbová jama by mala byť dostatočne široká, aby sa do nej vošiel celý koreňový bal dreviny, no využíva sa aj spôsob, kedy sa vykope širší rigol a doň sa rozmiestnia jednotlivé kríky. Veľmi dôležité je dbať na správne rozostupy medzi jednotlivými rastlinami, pomôcť si môžete natiahnutým motúzom a meradlom. Pri každom druhu je odporúčaná iná vzdialenosť, tieto informácie sa dajú overiť na internete. Po výsadbe treba dreviny výdatne zaliať. Na povrch pôdy v okolí vysadených kríkov môžete rozsypať drvenú kôru. Príťažlivo pôsobiaci živý plot docielite tým, že mu doprajete dostatok vlahy, každoročné prihnojovanie a u tvarovaných foriem aj rez v správnych obdobiach.
Text: Daniel Košťál, foto: Pixabay
